Uvedenie do bohoslužby:
Tento rok sa Slávnosť zvestovania Pána mala sláviť na Kvetnú nedeľu. Z tohto dôvodu bola preložená na najbližší možný termín. Pripomíname si niečo nepredstaviteľné – Boh prichádza na tento svet a prichádza do nášho života ako každý z nás, stáva sa jedným z nás.
Boh nás stvoril, dal nám život a stal sa našim ľudským bratom. Ako ho my prijímame v našom živote?
Uvedenie do čítaní:
- Iz 7,10-14 7,
Kráľ Achaz nerozumel slovám proroka. Rozumel im prorok a ako ich rozumel? Ťažko si tieto slova, ktoré sú podstatou dnešného sviatku vedel prestaviť v realite. Ťažko to všetko chápal aspoň tak ako my.
- Hebr 10,4-10
Čítanie z listu Hebrejom hovorí, prečo sa Boh stal človekom a aký cieľ mal jeho príchod na našu zem.
- Lk 1,26-38
Mária je tá na ktorej sa splnilo Izaiášovo proroctvo. Je prvá ktorá si s úžasom uvedomila, že Boh prichádza na svet a dokonca sa stáva tou vyvolenou ženou, ktorá sa stane Božou matkou.
ZVESTOVANIE RADOSTI
Básnik Václav Renč, niekoľko týždňov pred smrťou (1973) napísal meditáciu „Popelka nazaretská". Boli to jeho posledné riadky. Uvažuje v nich nad dnešným sviatkom Zvestovanie Pána. Poďme sa inšpirovať myšlienkami z jeho „Zvestovania radosti".
Od udalosti dnešného sviatku, anjelského zvestovanie Márii, uplynuli už dve tisícročia. Je to mnoho? Je preto kresťanstvo už zastarané, vyžité? Alebo je to v mierkach Božieho vesmíru naopak veľmi málo, takže sme ako ľudstvo iba v začiatkoch, v tápavom detstve kresťanstva? A aké miesto zaujíma toto Zvestovanie Božieho príchodu v mojom, tvojom, našom osobnom živote?
Ľud Izraela vyzeral príchod Mesiáša vytrvale po dlhé storočia. A keď prišiel, oni ho neuznali, neprijali. Nezodpovedal ich predstavám do ktorých zdegenerovala ich viera.
My, kresťania dnešných dôb sa tomuto starozákonnému ľudu podobáme omnoho viac, než si uvedomujeme. Sme tiež plní stáročných návykov a zlozvykov, plní pochyb a únavy, plní skepsy a povier, rovnako ako tí, medzi ktorými žilo dievča Mária. Zvestovanie Božej ponuky neprišlo vtedy verejne, za hlaholu trúb, v bránach chrámových. V skrytosti, v súkromí, ako osobné tajomstvo medzi Máriou a Bohom, prichádza ponuka, otázka, či je ochotná dať svoj život k dispozícii pre vykúpenie ľudstva. A Mária súhlasí s takou radosťou, že sa o tú radosť ponáhľa podeliť, odovzdať ju ďalej. Je známy jej odchod k Alžbete, kde spolu chvália Boha.
S nami, dnešnými ľuďmi, aj dnes koná Boh podobne ako s Máriou. K nám prichádza už Kristus. Ku každému z nás prichádza tiež osobne. Nepríde až v hodine smrti ako sudca, ale prichádza stále, uprostred kypenia a kolísania nášho života. Len si to uvedomovať, len ho prijímať do svojho života - potom s ním prichádza veľká radosť k nám, ako prišla pri zvestovanie k Márii. Tu, v kostole, je nám ľahšie než vonku počuť slovo Božie. Pri oltárnej obeti je nám ľahšie prežívať Božiu prítomnosť.
Nech je i nám dnešný sviatok zvestovaním veľkej životnej radosti, že Boží Syn prichádza i k nám, že Pán je s nami a my sme a budeme naveky s ním.
Podľa L. Simajchla
Turzovka, 9.4.2018