Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Sk 2, 14. 22-33, Mt 28,8-15

Denne sa lúčime a stretávame.

Snáď všetci ste zažili nenávratnú rozlúčku s najbližšími. Rozchod. Mnohí aj veľmi bolestnú, definitívny odchod z tohto sveta v prípade smrti. Nasledovalo bolestné vybavovanie, organizovanie pohrebu, karu...

Viete pochopiť Máriu a ženy z blízkosti Ježiša, apoštolov... Najmä prvé dní po pohrebe, keď opadne zhon, viac si uvedomujeme stratu milovaného. Vtedy zvykneme chodiť vyplakať sa na hrob.

Preto ženy v nedeľu hneď skoro ráno bežali k hrobu. Prečo až v nedeľu? Sobota bola pre nich veľkým sviatkom a ich tvrdé predpisy nedovoľovali ísť k hrobu.

Pre nich to bolo veľmi bolestné. Navyše preto, že Ježiš nezomrel prirodzenou smrťou. Bolo to potupné - pred celým mestom. Zachytávali a možno si i sami dávali otázky: Bol Mesiáš? Možno počuli: Podvodník to bol! Pýtali sa: Oplatilo sa mu veriť? Zaznieva to aj v dnešnom evanjeliu (podvod, podplatenie strážcov). Predstavte si návrat apoštolov do rodísk. Počuli by – naleteli nejakému rabimu z Nazareta.

Preto nečudo, že ženy rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom.

Apoštoli boli doma, presnejšie spolu sa skrývali. Neradi išli k hrobu a každopádne nechceli naletieť na „ženskú fantáziu“. Len pomaly prichádzali k viere. Dávali si dohromady rôzne správy a väčšinou neverili.

Evanjelisti túto zvesť ponúkajú aj nám. Biblickým autorom (ako aj vtedajším historikom) nejde o to, aby podali presné, chronologicky prísne zoradené udalosti, ale aby podali zvesť o Božom pôsobení, ktoré sa vymyká našim schémam. A zvlášť evanjelistom záleží na tom, aby sa každý z ich poslucháčov (čitateľov) stretol so živým Kristom. Rôznorodosť podaní vychádza v ústrety rôznorodosti adresátov, takže každý dostáva príležitosť.

V akej situácii sme my? Nemôžeme prehliadnuť túto otázku. Považujeme sa za veriacich, chodili sme na obrady, prišli sme i dnes. Tým dávame svedectvo okoliu a aj im musíme odpovedať prečo to robíme.

Pán vikár Banskobystrickej diecézy mi poslal pozdrav, kde píše: Pán Ježiš odvalil kameň z hrobu. Otvor sa mu, aby bolo počuť ten hukot odvalených kameňov.

Odpísal som mu, že ja som nič nepočul. Tiež si kladieme otázky a hovoríme si: „Kto nám odvalí kameň...?“ - podobne ako tieto ženy. Radi by sme počuli ten hukot, otvorený hrob, mali istotu.

Čo by sme mali odvaliť? Myslím, že by sa našlo dosť toho. Dosť sa teraz hovorí o korupcii. Videli sme ju aj v dnešnom evanjeliu. Veľknazi sa zišli so staršími, poradili sa a dali vojakom veľa peňazí so slovami: „Tak vravte: ‚V noci prišli jeho učeníci a kým sme my spali, oni ho ukradli.‘ A keby sa to dopočul vladár, my ho uchlácholíme a postaráme sa, aby sa vám nič nestalo.“ Robia všetko možne, len aby nemuseli uveriť. Aj toto je jedna z veci, ktorú by sme mali odvaliť. Nezostávať za každú cenu na mylnej ceste. Priznať si omyl a vrátiť sa.

Povieme: My musíme žiť. Starať sa o prácu, zdravie, deti, vôbec život... To nemusí byť na prekážku. Často hľadáme Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný, ale – prekvapivo – nenachádzame ho, lebo vstal z mŕtvych. Hľadajme Zmŕtvychvstalého!

Čoho jediného sa treba vyvarovať je neúprimnosť vo vzťahu k nemu. Nepodvádzajme sa.

V evanjeliu sa objavili podvodníci: Veľkňazi a židovská veľrada – politici! Boli tam aj obete - vojaci. Dali sa zmanipulovať. Neboli naučení konať za seba. Vždy ich niekto dirigoval, velil im.

Prví – podvodníci chcú utrhnúť si čím viac zo života aj za cenu podvodu.

Druhí – neuvažujúci a nesamostatní nenechajú sa zmanipulovať.

Potreba byť otvorený! Na internáte boli spolu dve študentky výše pol roka. Jednej vypadne ruženec. Červená sa. Druhá zvolá: Pátričky. Pozná to. Sama ho má. Toľko sú spolu, skrývali sa jedna pred druhou, nijako nesvedčili o Ježišovi.

V našej farnosti sa hanbí ísť siedmak na sv. omšu. Ostatní sa mu smejú. Pritom všetci chodia, chodili na náboženstvo.

Ako môžeme takto uveriť v zmŕtvychvstanie. „Hukot odvalených skál“, prázdny hrob zažijeme ak budeme svedčiť. 1. čítanie: Dovoľte mi smelo povedať...

Pred dvoma týždňami som išiel po obede z kostola. Dobehol som sympatickú rómsku rodinku. Pozdravil som ich, „prehodil pár slov“ a malej dcéruške, 4-5 ročnej, som zamával. Odpovedala mi s úsmevom a „dupala“ za mnou. Keď som sa kúsok vzdialil, matka niečo povedala manželovi. Asi, že som farár, lebo on nahlas zavolal: Pravda vás vyslobodí. A začali všetci traja spievať: Ježiš žije. Zapájala sa aj maličká dcérka. Dedukoval som, že práve išli zo stretnutia zo sekty Milosť. Vydávali svedectvo. Nehanbili sa a učili to aj dcérku.

Turzovka, 2.4.2018

 




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.