Uvedenie do bohoslužby:
Radosť a pokoj vzkrieseného Pána nech je s vami všetkými!
Vo včerajšej posvätnej noci sme zapálili veľkonočnú sviecu - paškál, na znamenie, že ukrižovaný Pán premohol smrť. Tá svieca tu horí i dnes a bude nám cez veľkonočný čas a pri krstných obradoch po celý rok znamením a svedectvom, že zmŕtvychvstalý Pán je tu s nami.
V tejto radosti a dôvere volajme v ústrety Zmŕtvychvstalému: Pane, zmiluj sa a daruj nám svoj pokoj!
Uvedenie do čítaní:
- Sk 10,34a.37-43
Ježiš je sudcom, skrze ktorého nám môžu byť každému, kto v neho verí, odpustené hriechy! To je dosť neuveriteľné. A ďalej budeme počuť ako tí váhaví a nechápajúci apoštolovia, ktorí - až na Jána - utiekli spod kríža, sú určení za svedkov, a to nielen Ježišovho pozemského pôsobenia, ale i jeho vzkriesenia. Boh naozaj myslí inak než človek.
- Kol 3,1-4
Byť vzkriesený s Kristom nie je hypotéza, ani to nie je nejaký budúci cieľ, ale podľa svätého Pavla je to základný spôsob bytia kresťanov. A myslenie na vzkriesenie nie je únikom zo života, ale „správnym myslením", ktoré zodpovedá realite.
- Jn 20,1-9
Kresťanská zvesť odpovedá na základné otázky človeka. Ale jej obsah nie je samozrejmý. Ak niektorí vidia prázdny hrob, myslia si, že Ježišovo telo ukradli - a je to inak. Ak čítame Starý zákon, nemusíme mu rozumieť tak, aby sme z neho hneď vyčítali zvesť o vzkriesení. Boh je skutočne Bohom prekvapujúcim, tým, ktorý vstupuje do nášho života s odpoveďami, ktoré nepoznáme, ktoré sú pre nás prekvapujúce.
Konečne definitíva!
Idete k lekárovi s obavami, lebo vaše výsledky poslali na histológiu a je podozrenie, že máte zhubný nádor. Lekár povie: Nie je to nič vážne. Alebo dokonca: Je to úplne v poriadku! Aké je to skvelé, keď niečo v živote dobre dopadne.
Aké je to skvelé, keď skončí nejaké zlo. Napríklad sused uzná, že máte v spore o záhradu pravdu. Aké je to povznášajúce, keď niekedy niekde zvíťazí dobro.
Tak je to aj v širších súvislostiach! Už asi nik z vás nepamätá radosť, keď skončila druhá svetová vojna. Mnohí pamätáme koniec vlády jednej strany. Začiatok slobody. Koniec mnohým oficiálne šírených lžiam.
A tiež iste pamätáme nejaké svoje obrátenie. Radikálnu zmenu v živote. Rozlúčenie sa s určitým hriechom alebo s nejakým dlhodobým zlom v živote. Jeden pán, ktorý nepije 15 rokov hovorí, aké je to úžasné, že s tým „praštil“, aká iná je nálada v rodine.
Áno, toto pamätáme, a sú to krásne veci. Ale pamätáme, bohužiaľ, tiež to, čo spravidla nasleduje. Po druhej svetovej vojne prišlo zanedlho zatýkanie, procesy päťdesiatych rokov, strach z tajnej polície... Po novembrovej revolúcii prišli mnohé boje o moc, nepoctivé cesty k peniazom, sklamanie z tých i oných, ktorí tak krásne hovorili. Mnohí, ktorí prestali piť, vrátili sa do rodiny, prestali brať drogy, sa k tomuto zlu opäť vrátili.
A v našom osobnom živote? O tom radšej nehovorme. Koľko chýb sme dokázali opakovať! Koľko hriechov, ktorých sme sa naozaj zbavili, sme nahradili hriechmi inými! Áno, nech je čokoľvek akokoľvek nádejné, vždy sa ukáže, že raj nenastal, neprišiel, že dobro je zase v niečom vystriedané zlom. Mnohí potom majú veľmi blízko ku skleslosti, ku skepse, k strate všetkých nádejí.
Dnes si pripomíname koniec neskutočného Ježišovho utrpenia. Ak sme si po tieto uplynulé dni predstavovali, čo všetko Pán Ježiš vytrpel a skúsili sa do toho vžiť, tak nás to prinajmenšom viedlo, ak nie k slzám, tak k súcitu a vyjadreniu, žeby sme to neradi prežili. Možno sme sa v duchu zatriasli nad bičovaním, predstavou byť pribitý na kríž, možno nás zasiahla potupa pri tŕním korunovaní. Možno sme sa roztrpčili nad nespravodlivosťou, víťazstvom lží. Možno sme si povedali, tak ako pri niektorých úmrtiach ťažko chorých, že smrť pre neho bola vykúpením.
Bola Ježišova smrť aj víťazstvom nad utrpením, potupou a nespravodlivosťou, alebo len vyslobodením? Bola by len vyslobodením, keby Ježiš nevstal z mŕtvych. Ježišovo zmŕtvychvstanie všetko mení!
Prežívame aj víťazstvo Ježiša nad smrťou. Pripomíname si vzkriesenie. Podobá sa to tomu, o čom sme uvažovali pred chvíľou? Našťastie je treba povedať: nie, nie a ešte raz nie! Vzkriesenie je skutočné posledné slovo, po ktorom neprichádza už žiadne zlo. Vzkriesenie je posledná skutočnosť, vzkriesenie je život, láska v plnosti, ktorá nemôže byť ani za niečo vymenená, ani ničím nahradená, ani zrušená. Vzkriesenie je vecou definitívnou, ktorá je postavená do neistého, nespoľahlivého, otriasajúceho sa sveta. To je úžasná vec. Naozaj pevný a nevyvrátiteľný bod. Začiatok večnej budúcnosti. Dielo Božie uprostred ľudí a pre človeka. Víťazstvo, po ktorom nemôže nasledovať porážka. Zničenie zla, nespravodlivosti, pri ktorom nie je človek zničený, ale oslobodený. Nebeská skutočnosť, ktorú môžeme a máme zažívať tu na zemi. Život, ktorý je skrytý v Bohu, takže je v bezpečí a zároveň život, ktorý sa ukázal v Kristovi a ktorý sa ukazuje v kresťanoch. Dokonalý Boží dar.
Môžeme mať teda srdce inde? Môžeme mať svoju istotu na inom mieste, ako u darcu tak skvelého daru, ako pri zdroji tak čistom, ako pri Boha živom a pravom?
Tak by to malo byť! Je to krajšie než možno uveriť. Je to skutočne neuveriteľné? Je, aj nie je! Neprijali sme to. Možno iba tu v kostole a tak, že „asi na tom niečo je“. A to je málo pre spokojný, vyrovnaný život. Viera v zmŕtvychvstanie nás nesmie iba znepokojovať, či dokonca strašiť. Musí byť zdrojom našej energie, zmyslom života.
Domnievam sa, že preto je to také neuveriteľné, aby sme boli v dobrom šokovaní a práve preto túto nádej prijali. Evanjelium je jediné posolstvo, ktoré prináša nádej na zmŕtvychvstanie. Všimnite si ako samotní apoštoli nechcú prijať túto zvesť. Ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych - počuli sme v dnešnom evanjeliu. Keď sa však streli s Ježišom po jeho smrti, potom už neváhajú. V prvom čítaní ste počuli ako odvážne o ňom hovoria! Kladú pre toto presvedčenie aj život, aby radosť zo vzkriesenia priniesli aj nám. Verím svedkom, ktorí za svoje svedectvo položili život. (B. Pascal).
V úvode spomínané problémy sa opakujú. Lebo sme definitívne ešte nezvíťazili. Sme len na ceste. A to je bolestné. A to je škoda! Hľadať nevyvrátiteľnú istotu v sebe samom, v ľuďoch, v pokroku, v budúcnosti a podobných veciach - to je všetko pošetilosť. Nehľadať ale istotu v Kristovom vzkriesení, v živote vzkrieseného, ktorý nám bol daný, nehľadať takto svoju istotu u Boha, to je však číre bláznovstvo. Prečo by sme sa ho však dopúšťali, keď je nám v Písme i v živote cirkvi zvesť o vzkriesenom Pánovi tak skvele dosvedčená!?
Kristus, už zvíťazil. Definitívne! A to je aj naša nádej!
Turzovka 1.4.2018