Uvedenie do bohoslužby – cez deň
Slávenie každého sviatku, i Vianoc, má svoj počiatok v historickej udalosti. Avšak na rozdiel od ostatných bežných osláv, sviatkov, či výročí, Vianoce nie sú spomienkovým návratom k akémusi chronologickému počiatku na spôsob spomínania nad čiernobielymi fotografiami od babičky. Slávnosť narodenia Pána, je jasným pozvaním znovu nastaviť život podľa princípu a poriadku, ktorý nám zjavilo vtelené Slovo. Je pozvaním znovu odovzdať všetko pod vládu a velenie pravého Svetla, ktoré prišlo na svet.
Jeho vláda je služba, láska. Ako je to s nami?
Uvedenie do čítaní:
- Iz 52,7-10
Prorok potešuje starozákonný ľud, ktorý je v babylonskom zajatí. Do pozornosti dávam, že v nasledujúcich riadkoch nehovorí, že sa vráti ľud, ale, že sa vráti Pán. Z toho vyplýva, že dostať sa z otroctva, znamená prijať do života Boha, ísť za ním.
- Hebr 1,1-6
Teraz budeme počuť, že na zavŕšenie spásy Boh poslal na svet svojho Syna, aby k nám prehovoril. Zaujímavé, že cez Vianoce k nám hovorí ako nemluvňa.
Jan 1,1-18
Evanjelista sa pokúša vysloviť nevysloviteľné. Dá sa vôbec popísať a pochopiť to, že nekonečný Stvoriteľ sa stal človekom?
O ČO NÁM IDE NA VIANOCE
„Ono sa s tými Vianocami veľa narobí a nakoniec o nič nejde.“ - Tak mudroval pred sviatkami jeden mladík: „Môžem pokojne robiť proroka. Viem, ako to u nás tento rok zase bude. Malý brat si pokazí žalúdok cukrovinkami a bude celý zelený. Ja dostanem od babky vynadané, že púšťam bigbítový randál, čo sa cez Vianoce nemá. Otec s mamou sa pod stromčekom pobozkajú na večný mier, - ale najneskôr na Štefana sa zas pohádajú a do Silvestra spolu nebudú hovoriť. Akurát že pochováme v žalúdku jednu hus. O iné hodnoty na Vianoce nejde.“
Podobné úvahy nie sú dnes nijako ojedinelé. Ako by sme každý z nás hodnotili Vianoce?
O čo by nám malo ísť?
Malo by ísť o veľkú radosť, ako hlásali anjeli; mala by sa prejaviť veľkosť Božia. Izaiáš hovorí: Radujte sa a vedno plesajte, rozvaliny Jeruzalema, lebo Pán potešil svoj ľud, vykúpil Jeruzalem. Obnažil si Pán svoje sväté rameno pred očami všetkých národov a všetky končiny zeme uvidia spásu nášho Boha
Prorok povzbudzuje ľudí v otroctve. Je to aktuálne teraz? Jaj, a ako veľmi! Nie sme v otroctve? Nezbadali ste ten zhon? Ešte toto mi treba, ešte toto zariadiť, ešte tomuto niečo kúpiť...!
Mali by sme sa diviť a velebiť Boha za všetko, čo sme videli a počuli, ako sa o tom hovorí v evanjeliu. Uvedomiť si: Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.
Ale nie každý človek, ba ani nie každý z nás tu, takú vianočnú radosť zažije a pochopí. Ján nám vzletne hovorí: Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali.
A to je veľká škoda, to by sme tak nemali nechať. Veď jadro zvesti tohoto sviatku je práve v tom, že sa Božia dobrota a láska prejavila všetkým ľuďom; - že Boh prichádza, aby zachránil a obdaroval všetkých ľudí.
Ako to, že zmier, uzavretý poboskaním pod vianočným stromčekom, tak krátko vydrží? Ako to, že onen mládenec vnímal len rozkoš tela - pochutnanie na pečenej husi, ale bol hluchý k rozkoši duše - k duchovnej radosti?
Prečo to? Pretože ľudia slávia „vianočné sviatky“, ale neslávia a neprežívajú Kristovo narodenia. Hľadajú požitky okamžiku, rozkoš tela. A to je málo, keď sa spolu nehľadá rozkoš duše - duchovná radosť a šťastie.
Kto sa naháňa len za rozkošami tela, odsudzuje sa ku smútku: veď telesná rozkoš je krátka, potom umrie – ako i sám človek - a zostáva po nej len smútok, pachuť smrti.
Radosť duchovná zomrieť nemôže.
Preto dnes prijmeme do svojho života radosť duchovnú, ktorá sa zvestuje a ponúka všetkým ľuďom.
Ako sa to robí? Prichádzaj v nedeľu sem - medzi nás. Preto sa tu schádzame, aby sme sa tejto radosti učili.
Učíme sa tu žiť bohatší život, než len živočíšny.
Učíme sa tu vidieť lepšie a hlbšie podstatu kresťanskej radosti. ako je to možné? Predstav si to hoc takto:
Tam, kde ty vidíš len kvapku vody, tam vedec vidí pod mikroskopom svet plný drobučkých živočíchov.
Tam, kde ty vidíš obyčajnú vec, tam básnik a mudrc vidí znamenie krásnej skutočnosti.
Tam, kde ty vidíš všedných ľudí a náhodné udalosti, tam kresťan vidí deti Božie, ktoré rastú do krásy, a Kráľovstvo Božie, ktoré je vo výstavbe.
Od vianočnej chvíle Narodenia Krista je zem preplnená nebom. Ale len kresťan môže vidieť pod povrchom jadro vecí.
Vieš:
tvoje zmysly ti dávajú pohlaď tela,
tvoja inteligencia ti dáva pohlaď rozumu,
tvoja viera ti dáva pohlaď srdca, pohlaď láskavého Krista.
Viera je Boží dar, ktorý sa nám u jedličiek znovu ponúka.
Stáť sa kresťanom znamená prijať za svoj - pohlaď Ježišov na seba, na ľudstvo, na celý svet.
To je teda kázeň vianočnej doby, o to ide na Vianoce: aby sme boli šťastní.
Aby náš život bol bohatý a úspešný, nesmiem sa uspokojiť len s krátkozrakým pohľadom nášho zraku. Nesmiem sa uspokojiť len s krátkodobými rozkošami tela.
Je treba vyhľadať Ježiša, spojiť sa s ním. Učiť sa myslieť, vidieť, hovoriť, konať ako On, v jeho duchu. On nám dá svoj pohlaď, svoju radosť. Budem vidiacim, ako proroci.
Turzovka, 25.12.2017