Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Uvedenie do bohoslužby:

Duch Pánov, Duch svätý, menovaný v prvých dvoch čítaniach, a v druhom prítomný, je v liturgii tejto nedele neprehliadnuteľný. Duch svätý sprítomňuje Ježiša v našom živote, teda v živote kresťana.

Je treba opýtať sa, či poznáme toho, ktorý stojí uprostred nás. Poznať toho, kto prináša oslobodenie (1. čítanie a žalm), ktorý prináša oslobodenie pre mňa, každého! Ak ho poznáme potom sme tými, kto sú tiež v sile Ducha posielaní zvestovať evanjelium.

Modliť sa, radovať, ďakovať – sa nedá „len tak“. Je to dar jeho Ducha. Sme tými, ktorým je posielané Božie slovo, aby nás zmenilo. Ak sme premenení, potom sme posielaní zvestovať Ježiša. Na „neutrálnom poli“, niekde uprostred, sa nedá zdržovať neobmedzenú dobu. Dopadli by sme ako farizeji a znalci Zákona.

My však máme možnosť radostne svedčiť o Ježišovi. 

Uvedenie do čítaní

  1. Iz 61,1-2a.10-11

V dnešnej perikope hovorí Pánov služobník, ktorý nie je bližšie predstavený. Ale ako „legitimácia“ jeho poslania slúžia slova, že Duch Pána je nad ním a že je pomazaný. S týmto služobníkom sa stotožňuje Ježíš, napríklad keď cituje toto miesto z proroka v známej scéne v synagóge v Nazarete (Lk 4,16-21). Služobník prináša a realizuje Božie dielo oslobodenia, ktoré vrcholí Pánovým milostivým rokom. (V milostivom roku sa mali v Izraeli odpúšťať všetky dlhy, tu ide samozrejme o viac). Jasot vo veršoch 10-11 má podobu svätej oslavy, ktorým sa v Starom zákone častejšie znázorňuje omilosťujúce stretnutie Boha s ľudom. Pre nás sú tieto slova o oslobodzujúcom Bohu a tiež slovami o Ježišovi, ktorý úlohu Božieho služobníka dokonale splnil. 

Žalm, Lk 1,46-54

Časti z chválospevu Panny Márie, Magnificat, ktoré dnes nahrádza žalm, sú už kresťanskou odpoveďou na skutočnosť spásy, i keď pozostávajú viac-menej zo starozákonných citátov, z ktorých je zostavený celý Máriin chválospev. 

  1. 1 Sol 5,16-24

Len na prvý pohlaď tu ide o voľnu sériu imperatívov. A už vôbec nejde o povzbudzujúce výkriky. Pavol so Solúnčanmi očakával skorý druhý príchod Pána. V tejto situácii k nim hovorí ako vynikajúci a starostlivý pastier. Vyzýva ich k bdelosti (5, 6 v.) a to nie v postoji strachu, ale v postoji dôvery v spásu (5,9). Vyzýva ich stále k spoločenstvu s Pánom (5,10). Očakávanie blízkeho konca pre nich nemá byť vstupom do tmy, ale čakaním v dôvere. Jadrom všetkých požiadaviek je: „neuhášajte Ducha!“ Duch je pre kresťanov najväčším darom, a práve ten nesmie byť v prvom rade zmarený. A preto sa v ňom majú radovať, modliť, ďakovať, skúmať proroctva... nie je to teda všetko odporúčané iba ako dobré postoje, ale je to konanie, vyplývajúce z Ducha. Odtiaľ niekedy rozdiel medzi radosťou, vďačnosťou, obozretnosťou... kresťanov a nekresťanov. Budúcnosť Solúnčanov stojí na dvoch vernostiach, ktoré sú potrebné: na vernosti kresťanov („neporušený duch“) a na vernosti Božej („verný je ten, ktorý vás povoláva“).

Praktický záver: aby Pavlove napomenutia mali vôbec zmysel, musí byť zapálený oheň Ducha v tých, ktorí tieto slova čítajú. Inak sa stane výzva k radosti len výzvou k nezodpovednému konaniu či nespravodlivému postoju a výzva k modlitbe výzvou k ďalšej obťažnej povinnosti. 

  1. Ján 1,6-8.19-28

Náš úryvok je vlastne zostavený zo dvoch takýchto častí. Pre synoptikov je Krstiteľ prorocká, charizmatická postava, ktorá zvestuje súd, koniec časov („sekera je priložená ku kmeňu“) a tiež postava, ktorá ukazuje na Mesiáša -Krista.

Jánove výpovede hovoria o neistote ľudí v jeho dobe, ktorí sa pýtali, ku ktorým učeníkom sa vlastne majú pridať; Či ku Krstiteľovým alebo k Ježišovým. Evanjelisti, ani Ján, nenechávajú nikoho na pochybách v tom, že význam Krstiteľov je len pre určitý čas, kým význam Ježišov je trvalý. Vo veršoch 6-8 je Ján predstavený ako Bohom poslaný. Tým je daná jeho úplná dôveryhodnosť. Účel jeho poslania je priviesť k viere v Ježiša, teda priviesť k viere v pravé svetlo, ktoré prišlo na tento svet.

Vo veršoch 18-19 - ide takmer o podanie svedectva zo súdneho procesu. Opytujúcimi sú významné skupiny židovstva - kňazi, leviti, farizeji. Výsledok súdu svedčí proti nim - „Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte“. Výsledok súdu je oslobodzujúci pre Jana: on nie je ani Eliáš (ktorý mal prísť na konci časov), ani „ten prorok“ (eschatologická postava), tým menej Mesiáš. Ján neukazuje na seba, ale za ďalej seba - na toho, ktorý nekrstí vodou ako on ale Duchom (viď 1,33). Nejde totiž o janovský krst vodou (teda len o ľudské obrátenie), ide o mesiášsky krst Duchom - teda nové stvorenie.

(Pozn: kresťanský „krst vodou“ tým nie je odmietnutý, nie je to totiž krst janovský, ale „kristovský“; je to ponorenie Duchom svätým a ohňom, do trojjediného Boha). 

POSLEDNÁ REPORTÁŽ 

Skúsme si dnes hypoteticky vypočuť poslednú reportáž k svetovým udalostiam od posledného reportéra na konci sveta.

Keď bude podávať prehlaď, čo sa v ľudských dejinách odohralo, mohla by tam byť táto správa:

„A existovala tiež skupina ľudí, ktorú vyslal Boh. Ich meno bolo Cirkev. Bola tu, aby svedčila svetu o svetle. Sama nebola tým svetlom, len iným o ňom svedčila, aby uverili.“

Taký žurnalista by si zaslúžil pochvalu, pretože dokázal stručne povedať podstatu celých cirkevných dejín: prečo umierali mučenici; prečo bol postavený svätopeterský chrám; prečo boli pútnické miesta; prečo žil svätý František z Assisi; o čo sa snažili rehoľnice pri lôžkach chorých; prečo sa mladí muži vzdávali manželstva a vstupovali do kňazských seminárov a mladé ženy do kláštorov; prečo sa manželia nerozviedli, i keď prežívali krízu...

Ten komentár by mohol pokračovať ďalej takto:

„A toto je svedectvo, ktoré Cirkev vydávala: Keď sa jej ľudia pýtali: Kto si ty? - tu vyznala a nezaprela: ja nie som Kristus.“

Tento postoj je jeden veľký výsledok reformného pokoncilového úsilia, že cirkev opätovne premyslela a pochopila svoju podstatu v duchu svedectva Jána Krstiteľa. Cirkev pochopila, že nie je totožná s Kristom, že ona nie je zviditeľnený Kristus, žijúci ďalej medzi nami. Aj keď ju Kristus založil, aj keď jej ustanovil hlavu, aj keď je v nej Ježišov Duch, jeho sviatosti, je aj ľudská. Niekedy až príliš!

Aká úľava, že si toto jasne uvedomujeme! Aká úľava, že cirkev s Jánovou pokorou vyznáva: „Ja nie som Kristus.“ Kristus, to nie sú mrzuté tváre veriacich; - Kristus, to nie sú akcie vatikánskej banky. Kristus, to nie sú kňazi príliš z tohoto sveta, to nie sú panovačné cirkevné vrchnosti.

Aká úľava, že cirkev sa už nestotožňuje s Kristom, chce však o Kristovi svedčiť! Koľko ľudí odradilo od viery v Krista práve to, že sa s ním cirkev občas v kdečom stotožňovala.

Ale dokončime reportáž v duchu dnešného evanjelia:

Ľudia sa tej cirkvi pýtali: „Prečo krstíš, keď nie si Kristus?“ - a ona odpovedala: „Ja krstím len vodou, ale uprostred vás je ten, ktorého neznáte, ktorý vás krstí Duchom svätým.“ Ja som len hlas, volajúci na púšti sveta: „Robte pokánie, pripravte cestu Pánovi.“

Nech dnešné počúvanie Božieho slova a celá dnešná naša bohoslužba nie je len sviatočnou chvíľkou, za ktorou by nič nenasledovalo. Počúvajme hlas volajúcej cirkvi: Robte opravdivé pokánia, pripravme naozaj Pánovi cestu do svoje duše.

Iste sa mnohí chystáte pred Vianocami k sviatosti pokánia, pôjdete k svätej spovedi. Advent - to je najhlbšia, najdôkladnejšia kajúca príprava k tejto sviatosti. Aby ste to neodbili len formálne, pripravte sa dôkladné na Vianočnú spoveď.

Urobte si na spoveď čas.

K tým, ktorí do kostola nemôžu dôjsť, radi zájdeme do domu, - keď nás pozvete - a poslúžime svätými sviatosťami, aby sme všetci mohli sláviť Vianoce s pripraveným srdcom.

Vyznajme teraz svoju vieru v toho, ktorý prichádza, a volajme mu spoločne v ústrety: Verím v Boha...

Dlhá, 17.12.2017




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.