Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Uvedenie do Bohoslužby:

Na Krista nemôžeme čakať každý rok v advente tak, ako by tu ešte nikdy nebol. Ale čakáme na neho ako na toho, kto tu bol, je a  kto definitívne príde. A to bude znamenať konečné oslobodenie. Ľudstvo prechádza tmou, spútané hriechom. Len tomuto Bohu patrí celá budúcnosť. Aj keby prišli akékoľvek katastrofy, nové nebo a nová zem budú, prídu ako záverečná, definitívna skutočnosť. Sväté písmo nás vyzýva, aby sme nečakali pasívne. Uprostred tohoto sveta žijeme ako tí, ktorí ho  chápu ako Božie stvorenie a preto ním nepohŕdame, ale naša nádej je nasmerovaná k tomu, ktorý príde, aby svet urobil dokonalým.

Preto pripravme ľútosťou cestu pre Pána do svojich sŕdc.

Uvedenie do čítaní:

  1. Iz 40,1-5.9-11

Prorok ohlasuje útechu a koniec otroctva pre Izrael. Čo je však prekvapivé, ten, kto sa podľa proroctva vracia na Sion, nie je ľud, ale Pán. Vyzýva: „Pripravte cestu Pánovi!“ To je odkaz proroka i pre nás, aby sme sa otvorili pre Boha.

  1. 2 Pt 3,8-14

Apoštol Peter hovorí druhej generácii kresťanov, rovnako ako nám a poučuje nás o Ježišovom príchode, ktorý máme s túžbou očakávať.

  1. Mk 1,1-8

Ján Krstiteľ ako posledný prorok vyzýva človeka ku zmene, ktorá sa uskutoční prijatím Pána. Všimnite si s akou pokorou zmýšľa o Ježišovi Kristovi.

Komunikácie a komunikovanie

Komunikácie:

Nik nepochybuje o potrebe dopravných komunikácii. V minulosti túto funkciu plnili najviac rieky, ktoré boli prepravnými tepnami. Preto mestá vznikali pri nich. Teraz túto úlohu plnia cesty a najmä diaľnice. Dokonca regióny, kde nie sú, stávajú sa zaostalými.

Dnes nám v evanjeliu zaznelo: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! Tak na nás dnes v evanjeliu volá predchodca Pána, Ján Krstiteľ.

Ale kam nás to posiela Ján Krstiteľ? Kam máme ísť pripraviť cestu? Nikde. Teraz v advente si máme predovšetkým urovnať cestu do vlastného srdca. A vieme, že nejde o cestnú komunikáciu, ale nazvime to komunikovanie.

Komunikovanie:

Cesta do vlastného srdca

Jednu cestu k svojmu „ja“ poznáme veľmi dobre, je neobyčajne dobre vyšliapaná. Je vyšliapaná za tým, čo je príjemné. To si veľmi radi púšťame do srdca a za tým aj ideme.

Ján mieni, že je načase nájsť si teraz v advente čas a vstúpiť do vlastného srdca. Miesto k pozlátkam života máme obrátiť pohlaď na seba, aby sme sa videli akí sme. Bez spoločenskej masky, bez nalíčenia, bez divadielka, ktorým sa ľudom predvádzame.

Aby sme neteoretizovali, otestujme sa. Najlepšie je pouvažovať, čo sme robili napríklad včera večer. Večer sme unavení, nejdeme už tak vôľou, ale nechávame sa napospas. Čomu? To je práve ten test. Čo robíme, čomu sa oddávame, čo počúvame, aké TV kanály zapíname... Čomu otvárame svoje srdce?

Jánovi súčasníci si našli čas, išli za ním, aby vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán.

Ďalej si máme urovnať cestu k blížnemu. Možno to ani nie je ďalšia cesta, ale tá istá, len z jednosmernej cesty urobiť obojsmernú. Nielen prijímať, ale aj dávať.

Cesta k ľuďom

Bežné a dobre vyšliapané sú cesty k zneužitiu iných. Poznáme mnoho prostriedkov a spôsobov, ako blížneho využiť vo svoj prospech.

Ján myslí, že je načase, aby sme sa obrátili opačným smerom - na cestu služby blížnemu, na cestu odpustenia blížnemu, na cestu pomoci blížnemu. Ak čítame ďalšie Jánove slová, tak je to evidentné.

V Detve sme mali veľmi pekné „kostolné spoločenstvo“. Bolo to asi 15 mladých ľudí, ktorí sa pravidelne – aj keď bola totalita – stretávali na fare, aby sme sa spoločne modlili, čítali Sväté písmo, a zúčastňovali sa na rôznych aktivitách. Chodil medzi nás aj Jozef, ktorý sa pomaly vytrácal. Prišiel medzi nás vtedy, keď niečo potreboval. Vždy sme si povedali: Jozef je tu, niečo potrebuje. Stal sa symbolom zištného človeka.

Aby sme sa tomu vyhli je potrebné urovnať svoju cestu k Bohu.

Cesta k Bohu

Akú poznáme cestu k Bohu? Nie tiež jednosmernú? Mnohí poznajú len tú, po ktorej sa rozbehnú, keď niečo potrebujú, keď im začne tiecť do topánok: „Pane Bože, pomôž! Pane Bože, zariaď toto, urob tamto!“ - I cesta do kostola je niekomu akýmsi výmenným obchodom: „Ja ti dám, Bože, túto pobožnosť, ty sa za to ukáž uznanlivý a daj mi za to toto...!“

Ján tvrdí, že je načase, aby sme sa i na tejto ceste obrátili. Aby sme nehľadeli na Boha ako na obchodného partnera, poisťovacieho agenta proti živelným a životným pohromám, ale aby sme sa vydali na cestu k nemu s pokornou a dôvernou láskou ako deti k Otcovi.

Aký bol Ján? Ako sa vyjadril o Ježišovi? Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. Niečo z neho by sme si mali zobrať. A teraz sa spýtajme ako to zvládneme.

Ako vybudovať správnu komunikáciu?

A kto bude naším cestovným sprievodcom? Potrebujeme vôbec sprievodcu životom?

Na cestách, na zájazdoch do neznámych nových krajín mávame so sebou skúseného sprievodcu. Ten cestu pozná, ten sa všade vyzná, ten sa stará, aby sme správne došli, aby sme zo zájazdu mali čo najlepší zážitok.

A čo náš život? Sme skúsení, povieme si. Naozaj sme? Vieme, čo bude zajtra? Vedeli sme sa doteraz vždy správne rozhodnúť?

Na ceste do vlastného srdca, na ceste k blížnemu, na ceste k Bohu Otcovi máme tiež úžasného sprievodcu. Sám Otec nám ho posiela naproti - a to je radostné posolstvo adventu. Otec nám posiela svojho Syna, aby nás viedol životom a priviedol k Nemu.

Pekná je adventná výzva pred Otčenášom: Boh tak miloval svet, že nám poslal svojho jednorodeného Syna za Spasiteľa; preto sa osmeľujeme povedať: Otče, náš. Je v nej pokora Jána Krstiteľa, ale i dôvera v Nebeského otca.

Najdôležitejšia komunikácia!

Všimnime si prvé čítanie, ktorého hlavnú myšlienku cituje aj Ján Krstiteľ.

Slová proroka sú adresované Božiemu ľudu, ktorý sa ešte nachádza v babylonskom zajatí (586-539). Prorok ohlasuje útechu a koniec otroctva. Čo je však prekvapivé, o návrate Izraela do vlasti (aspoň zatiaľ) nehovorí. Ten, kto sa podľa proroctva vracia na Sion, nie je ľud, ale Pán. Prísľuby o návrate do vlasti sú síce obsahom iných prorockých výrokov, avšak v tomto konkrétnom úryvku nezaznievajú. Keby sa proroctvo vzťahovalo k návratu vyhnancov, prorok by hovoril o výstavbe cesty pre nich. Tu však vyzýva: „Pripravte cestu Pánovi!“ Pradávne izaiášovské proroctvo tak otvára perspektívu, ktorá je rovnako aktuálna tak v šiestom storočí pred Kristom, ako aj v dvadsiatom prvom storočí po ňom: Spása a teda aj útecha a radosť spočíva v tom, že Boh prichádza medzi nás a zostáva s nami – a to v akejkoľvek situácii. Či presnejšie, otvoríme mu srdcia.

Komu pripravujeme komunikáciu (cestu)?

Výzva Jána Krstiteľa sa teda dá pretlmočiť takto: Nepripravujme cestu do srdca pre pozlátky sveta, nerobme jednosmernú cestu vo vzťahu k ľuďom a k Bohu.

Nechajme, nech sa Boh vráti do nášho srdca! Nie je to vôbec fráza! Obrazne povedané urobme obojsmernú cestu do nášho srdca! Prijímajme a dávajme.

Ján krstil v rieke Jordán. Ten pramení v Hermone a vteká do Genezaretského jazera. To je plné flóry a fauny. Oplýva životom. Jordán však tečie ďalej a vlieva sa do Mŕtveho mora. Tam nie je absolútne žiaden život. Názov je príznačný. Tá istá rieka a aký rozdiel!

Prečo? Genezaretské jazero vody Jordána prijíma i odovzdáva. Mŕtve more iba prijíma. Je symbolom sebectva, nekomunikácie, udúšania sa v sebe samom!

Čo k tomu dodať? Iba: Komunikovať! Pripravme cestu Pánovi do nášho srdca!

Turzovka, 10.12.2017




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.