Uvedenie do bohoslužby:
Ústredná otázka dnešnej bohoslužby znie: Čo si myslite o Mesiášovi, Ježišovi Kristovi?
Slovo Mesiáš väčšine dnešných ľudí už nič nehovorí, vysvetlíme si ten pojem v príhovore. Ale Ježiš - ten sa zasa stáva aktuálnym. Roky sa totiž hlásalo, že Ježiš vôbec nežil - že si ho vymysleli kňazi!
Kto je pre teba Ježiš? Konkrétne: Za koho považuješ Ježiša ty?
Uvedenie do čítaní:
- Iz 22,19-23
Nikto z nás by asi nechcel počuť slova, ktoré v dnešnom starozákonnom čítaní počul správca kráľovského paláca. My sme tiež správcovia, nám je tiež zverený osud ľudí okolo nás, majetok, talenty... Aké ohodnotenie si niekedy vypočujeme my?
- Rím 11,33-36
Svätý Pavol sa v dnešnej epištole zamýšľa nad Božou veľkosťou. Náš rozum ju nemôže pochopiť. Boh je iný, než všetky naše skúsenosti. Približujeme sa k nemu len vďačnou láskou.
- Mt 16,13-20
V evanjeliu počujeme slávne vety o vymenovaní Šimona Petra za Skalu, Hlavu a Pastiera Božieho ľudu. To poverenie patrí všetkým jeho nástupcom. Tiež každý z nás sa má stáť Petrom, to je skalopevnou, oporou Cirkvi v priestore kde žijeme.
KRISTUS – KTO?
Keď sa muž a žena spoznávajú a následne zaľúbia, očakávajú od partnera vyznanie lásky. Keď neprichádza, nasleduje rafinovane povzbudzovanie. Napríklad: Zdá sa, že ma ľúbiš, keď si to pre mňa urobil... Niekedy zahrajú na city a priam vydierajú: Zdá sa, že ma nemáš rád; zabudol si na mňa; ty na mňa vôbec nemyslíš... – aby počuli uistenie, že to tak nie je. Žiaľ, ak vzťah trvá dlhšie už počuť iné vyjadrenia a sú často bolestné. Niekedy počuť aj takéto priznanie: Už som to nemohla vydržať, rozčúlil ma a preto som mu to povedala z mosta doprosta.
Všimli ste si, ako v dnešnom evanjeliu aj Pán Ježiš apoštolov doslova provokuje. Pýta sa ich, za koho ho považujú ľudia a potom dáva otázku na telo, za koho ho považujú oni. Akoby nevedel, prečo nechali svoje občianske povolanie, prečo opustili domovy a rodiny a šli za ním. Bolo to predsa v dôvere, že je Boží Mesiáš, ako to vyjadril za všetkých Peter.
Mesiáš, to bol pojem výsostne politický. V Mesiášovi bolo stelesnené heslo: Preč s okupantmi - Rimanmi, chceme si vládnuť sami, chceme byť slobodní. Mesiáš, to bolo slovo, ktoré nikto v tej dobe verejne nevyslovil.
Ježiš vyprovokoval Petra, aby to slovo povedal. Vedel, že na naň všetci myslia, a všetci nesprávne. Ich myšlienkový pochod bol asi takýto:
Chystá sa revolúcia, my sme najbližší spolupracovníci Mesiáša, vodcu revolúcie - preto budeme po víťazstve najväčšími pánmi v novom režimu. Evanjelista Matúš (20, 20-2) tieto túžby popisuje takto: Vtedy k nemu pristúpila matka Zebedejových synov so svojimi synmi, poklonila sa a o čosi ho prosila. On sa jej opýtal: "Čo chceš?" Vravela mu: "Povedz, aby títo dvaja moji synovia sedeli v tvojom kráľovstve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici."
Ale Ježiš tvrdo koriguje ich na rúžovo lakované predstavy - žiadne panovanie: Poučil ich: "Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych." Hovoril im to otvorene. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať: To sa ti nesmie stať. On sa obrátil, pozrel sa na svojich učeníkov a Petra pokarhal: "Choď mi z cesty, satan, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!" (Mk 8,31-32) Ako vidíme predstava o Mesiášovi bola úplne iná ako mal Ježiš.
Čo to hlasá Ježiš? Nasledovať Mesiáša je nebezpečný počin, žiadna idyla, nič pre oportunistov, nič pre karieristov. Je to služba a obeta pre iných.
Potrebujeme to počuť aj my. Také je zmýšľanie aj dnešného človeka. V extrémnom prevedení to vidíme u moslimov. Budeme vládnuť, nastolíme zákon šaria...
Je to iba u moslimov? Všimnite si politikov, či tých čo sa dostanú na popredne miesto v práci. Všade túžba vládnuť! A priznajme, že aj my očakávame od Ježiša, chodenia do kostola, modlitieb, že sa budeme mať dobre.
Kristus má rád pravdu, odmieta polopravdu, odmieta hesla. Kristus je realista, žiaden snílko. Nezastiera nepríjemné veci.
Učí ako niesť život bez zastierania, bez omašličkovania nepríjemných skutočností, bez nasadzovania klapiek na oči, aby sme nevideli skutočnosť.
A tu sa máme ešte aj my veľa učiť ako hľadieť na veci života pravdivo a vecne, po kresťanský.
Otec má jedinú dcéru a celý život, počas viac ako dvadsaťpäť rokov obetoval tomu, aby pripravil čo najlepšie podmienky svojmu milovanému dieťaťu. Pracoval v zahraničí, pekne zariadil dom, postavil chatu. Dcéra študovala, mala 22 rokov.
Všetko šlo, ako by malo ísť. Lenže jedného dňa dostal otec tragickú správu: dcérka zahynula, zrazil ju na chodníku opitý šofér. Pretože jediným cieľom života tohto človeka bola príprava dobrého životného štartu svojmu dieťaťu, v jedinom momente všetko stratilo pre neho zmysel. To čo rozhodovalo roky jeho života a dávalo zmysel, sa zrútilo z hodiny na hodinu.
Keď stál nad rakovu jedinej dcérky, chcel zahodiť všetko, lebo už nič nemalo zmysel, všetko stratil, jeho život bol naraz zbytočný a prázdny. Možno by sa zrútil, zanevrel na celý svet, na vieru na Boha na Cirkev. Zaujímavé, že mu zostal chladný rozum. Neobviňoval nikoho a nič. Ani Boha, ani opitého šoféra. Uvedomil si, že mal zle postavený cieľ. Zistil, že bol v podstate sebec. Nedovolil manželke mať viac deti. Zanedbal seba – len drel, zanedbal manželku – dal ju až na druhé, možno ďalšie miesto, lebo mal dcéru - princezničku. Uvedomil si, že ju vlastne hýčkal a musel priznať, že už to na nej bolo vidno. Nevedela byť vďačná, všetko považovala za samozrejmosť, bola primadona, klasický jedináčik...
Aj takáto úvaha môže byť odpoveďou na Pánovu otázku: Za koho ma považuješ ty? Kto z rodičov, čo ste tu, by nepotreboval takúto úvahu a následne odpoveď?!
Chcel by som osloviť ešte jednu skupinu – mladých ľudí: Pomaly končia prázdniny a mnohí naši mladí sa opäť, niektorí prvýkrát, dostanú do škôl mimo našej farnosti. Nová situácia, noví kamaráti, nové názory. Aké budú tie naše deti? Tu majú možnosť vyznať vieru, mať kresťanské názory, vedieť obhájiť pravdu, spravodlivosť... Mať kresťanskú morálku! Aj to je odpoveď na Pánovu otázku: Za koho ma považuješ ty?
Však je to niekedy ťažké. Badáte to aj vy čo chodíte na týždňovky do práce, bývate na internáte, chodíte na brigády... Kto z vás pri koncipovaní pracovnej zmluvy myslí na sviatočný deň, na Pánov deň? Mnohé brigádničky hovoríte: Práve v nedeľu doobeda sme museli robiť. Aj v tom môžeme nájsť odpoveď na Pánovu otázku: Za koho ma považuješ ty?
V uvedení do dnešného textu evanjelia sme počuli: Tiež každý z nás sa má stáť Petrom, to je skalopevnou oporou cirkvi.
Turzovka, 27.8.2017