Uvedenie do bohoslužby:
Všetci máme podiel na Kristovom kňazstve, všetci sme poslaní hlásať a uskutočňovať Božie kráľovstvo. To je hlavná myšlienka dnešného Božieho slova.
Keď si pripomenieme, čo všetko chýba našej povahe, nášmu konaniu a správaniu, budeme dnes so zvláštnou pokorou prosiť za odpustenie hriechov.
Uvedení do čítaní:
- Ex 19,2-6a
Už Mojžišovi Boh oznámil, že nás všetkých volá, aby sme boli kráľovským kňazstvom a svätým Božím ľudom.
- Rím 5,6-11
Ústrednou myšlienkou dnešnej epištoly je „zmiernie“. Máme sa zmieriť. A tento zmier ako počiatok Božieho kráľovstva má začať na najobťažnejšom mieste: v našom srdci.
- Mt 9,36-10,8
Menovanie dvanástich apoštolov je symbolické: vyvolený národ, Izrael, pozostával z dvanástich kmeňov. Teda všetky kmene, všetok Boží ľud je volány k apoštolátu. Teraz sme my Božím ľudom. Počúvajme teda evanjelium ako osobnú výzvu.
Kto je zodpovedný
Veľa vecí, ktoré robíme majú tri etapy. Prvou je uvažovanie nad celkovou situáciou. Druhou je nájdenie riešenia. A treťou je uskutočnenie riešenia.
Napríklad, keď si chceme postaviť dom najprv hodnotíme našu bytovú situáciu a finančnú situáciu, potom si dáme vypracovať plány a potom nasleduje samotná realizácia stavby. Tak je to i pri každodennej činnosti ako je varenie. 1. Je potrebné variť, 2. čo idem variť a z čoho idem variť, 3. varenie.
Podobne postupoval aj Ježiš. Počuli sme, že urobil tiež tri zásadné kroky.
Prvým bolo zhodnotenie situácie. Čítame, že keď ”videl zástupy, bolo mu ich ľúto, lebo boli zmorené a skleslé ako ovce bez pastiera”. Ježišovo ľútosť vychádzala zo skúsenosti, že ľudia nemajú takých duchovných vodcov, ktorí by ich viedli k náboženstvu ducha, v slobode a láske.
Druhým krokom bol apel na apoštolov. Vyzval ich, aby prosili ”Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju vinicu”. Pritom Ježiš myslel už na nich samotných. Do nich vkladal nádeje, že sa stanú pravými duchovnými pastiermi. Preto im dal účasť na svojej Božskej moci, aby mohli vyháňať nečistých duchov, uzdravovať chorých a kriesiť mŕtvych.
Tretím krokom bol konkrétny príkaz, aby začali pracovať medzi stratenými ovcami „z domu Izraela”. Mali ohlasovať, že sa v Ježišovi priblížilo nebeské kráľovstvo, ktoré je otvorené najprv pre Židov a potom aj pre iné národy.
Je obraz dnešného sveta iný, aký bol za čias Ježiša? Nie je. Aj dnes by bolo Ježišovi rovnako ľúto ľudí, ako mu bolo ľúto Židov. Našu dobu charakterizuje chaos. Prejavuje sa to v strate oporných životných bodov a nedostatkom osobností, ktorým by záležalo na dobre človeka. Preto mnoho ľudí túži, aby niekto urobil na tomto svete konečne poriadok. Poriadok v ekonomike a politike, odstránenie korupcie, sociálny a bezpečnostný poriadok, mravný poriadok.
Kresťan však nemá len čakať, kto zmení svet, sám sa ma pričiniť o jeho zmenu. Je preto naozaj dobre, keď si uvedomujeme, že v našom svete nie je všetko v poriadku. Hodnotenie dnešných problémov však nemá byť hysterické, ale pokojné. Múdry kresťan vždy rozmýšľa nad jednotlivými javmi tak, že hľadá príčiny a súvislosti rozličných nedostatkov. Vychádza zo svojho kresťanského svetonázoru a spoznáva, že príčinou chaosu je neposlušnosť voči Bohu a neochota žiť podľa evanjelia.
Zároveň však uvažuje sám nad sebou a pýta sa, čo môže urobiť on sám. Tak ako Ježiš počítal s apoštolmi, tak počíta aj s nami. Chce, aby sme sa modlili sami za seba. Aby sme sa modlili za kňazov a politikov, teda za všetkých, ktorí majú vplyv na ľudí a sú poslaní, aby im pomáhali. Zároveň máme dávať do služieb spoločnosti vlastné charizmy a milosti, ktorými nás Boh obdaroval.
Samotná naša činnosť, či už laikov alebo kňazov spočíva v tom, že ohlasujeme lásku Božiu tomuto svetu a liečime ho z rozličných neduhov. Dnes je najväčšou chorobou sveta snaha budovať ho len na ekonomike a peniazoch. Všimnime si, že keď sa v rovnakom čase začne budovať nejaká banka a kostol, tak banka je postavená za niekoľko mesiacov a kostol s dlhmi za niekoľko rokov.
Preto v treťom tisícročí mocne zaznieva hlas Cirkvi, aby si ľudia uvedomili, že ”zlaté teľa” ich neurobí šťastnými. Svet neurobia šťastnejším bankové inštitúcie, ale duch bratstva a solidarity medzi ľuďmi vybudovaný na základe, že sme všetci Božie deti a Ježiš každého vykúpil. Toto máme my kresťania skutočne prežívať a liečiť aj iných, aby uverili, že všetko stojí a padá na našom vzťahu k Bohu, na zachovávaní Božích zákonov, na živote podľa Ježišovho učenia, na posväcovaní všetkých skutočností nášho života.
Básnik Július Zeyer rozpráva o smrti Bilkis, známej kráľovnej zo Sáby. Nechcela pri svojom lôžku lekára a otrokyne, chcela sama spomínať na uplynulý život, uistiť sa, či bola v živote taká šťastná, aká bola bohatá, krásna, slávna a mocná. A keď takéto šťastie vo svojom živote nenašla, ticho sa rozplakala.
V tom sa jej prihovoril tajomný hlas, aby sa pozrela na svoj život znova. A keď opäť šťastie nenašla, tajomný hlas jej povedal: „Kráľovná nepozeraj sa len na cestu, po ktorej si kráčala. Hľadaj aj mimo nej. Hľadaj aj v tom, čo si od seba odvrhla. Najviac šťastia nie je vždy na cestách, po ktorých ľudia idú, ale aj mimo – nevidené a ohrdnuté.
Kráľovná vykríkla jediné slovo: „Amrapheli“ a zomrela. Bolo to meno odmietnutého muža, ktorý si kráľovnú hlboko vážil a miloval. Keby ho neodmietla, mohla byť šťastná!
Koľko tých ciest je v živote človeka, na ktorých mal nájsť väčšie blaho, ale nešiel nimi. Nie je Kristove evanjelium, cestou k najvyššiemu šťastiu? Skúsme nad tým pouvažovať.
Ježiš povoláva nielen apoštolov, ale i nás!
Slova Nového zákona, sú základné princípy kresťanstva. Ako také majú charakter zákona všeobecne platného, nadčasového a prvoradého.
Pripomeňme si jeho podobenstvo: „Každý, kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi, ktorý postavil svoj dom na skale. Každý, kto tieto moje slová počúva, ale ich neuskutočňuje, podobá sa hlúpemu mužovi, ktorý postavil svoj dom na piesku.“
Máme byť misionármi v tomto svete. Uvažujme nad ním, hľadajme možnosti ako mu pomôcť a správajme sa tak, aby bolo cítiť, že čomu veríme, podľa toho aj žijeme.
Turzovka - vigília, Turkov, Dlhá 18.6.2017