Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Uvedenie do bohoslužby:

Slávnosť Nanebovstúpenia Pána nám dnes zdôrazňuje, že Pán Ježíš, napriek tomu, že ukončil svoj pozemský život,  je stále s nami. Ďalej hovorí v evanjeliu, ďalej rozmnožuje chlieb svojho Tela, ďalej pôsobí svojou láskou prostredníctvom svojich nasledovníkov - kresťanov.

Pôsobí i cezo mňa? Nosím jeho úsmev, hovorím jeho myšlienky, konám podľa jeho lásky? Zahanbene prosme za odpustenie svojej vlažnosti a nelásky. 

Uvedenie do čítaní: 

  1. Sk 1,1-11

Správa v Skutkoch apoštolov o nanebovstúpení Pána nie je historická reportáž, ale hlásanie prvotnej cirkvi o oslávenom Kristovi. Tak ju aj počúvajme. 

  1. Ef 1,17-23

Druhé čítanie je pokorná modlitba o múdrosť,  aby sme vedeli spoznať a uznať Ježišovu moc, ktorý je na nebesiach. 

  1. Mt 28,16-20

Záverečné slova evanjelia svätého Matúša, ktoré si teraz prečítame,  hovoria nielen o nanebovstúpení Pána, ale tiež o tom, čo máme urobiť, kým Pán znovu príde.

 

KDE JE BOH? 

Predstavme si, ako by to vyzeralo v podniku, kde by si šéf odišiel a nebolo ho dlho vôbec vidieť. Dal by síce pokyny, ako má všetko ísť ďalej, ale nikto v celom podniku by nebol informovaný, kedy sa zas vráti.

Poviete si, že je to nemožné. - Lenže niečo takého vskutku existuje. A nie je to podnik malý, má miliardy členov a menuje sa cirkev. Šéfom, Pánom, ustanovil Boh Ježiša Krista, ba viac, zosobnil sa s nim, takže tento Ježiš mohol hovoriť: „Kto vidí mňa, vidí Otca.“ Ale rozprávanie o tomto Ježišovi končí správou evanjelia, že z ľudského sveta odišiel, že vystúpil na nebesia.

Pocit, že Boh nie je prítomný

Chce sa tým snáď povedať, že Boh už nie je v našom svete prítomný? Taký pocit človeka naozaj prenasleduje. A snáď nikdy v dejinách mysliaceho ľudstva nebol pocit neprítomného, vzdialeného, nejestvujúceho Boha tak silný, ako tomu bolo v minulom storočí a dodnes doznieva.

Keď čítame bibliu, ako Mojžiš prežíval Božiu prítomnosť v horiacom kry, že sa až vyzul, nevieme si to už dnes dosť živo predstaviť. Keď čítame, ako svätci žili stále v Božej prítomnosti, je to pre nás niečo nepochopiteľného.

Keby niekto dnes, tak ako ľudia v stredoveku prežívali bázeň z vševedúceho Božieho súdu, hovorilo by sa o ich, že sú nervove chorý a poslali by ich na vyšetrenie k psychiatrovi.

Kde predtým ľudia videli Božiu ruku v prírode, v dejinách, my dnes vidíme pôsobenie prírodných síl, sociologické zákony, alebo slepú náhodu.

Viera nie je všeobecná. V Boha verilo predtým celé ľudstvo, bolo to všeobecné presvedčenie bez výnimky. V dnešnej spoločnosti veria len jednotlivci, viera nie je nič všeobecne záväzného. Ba i pod slovom „Boh“ si dnes každý predstavuje niečo iného.

Stalo sa mi neraz pri rozhovore s ľuďmi, ktorí sa považovali za neveriacich, že keď mi povedali, akú vieru odmietajú, mohol som s nimi pokojne súhlasiť a povedať, že v takého boha ja tiež neverím.

Ujasnenie, čo kresťanstvo rozumie vierou v Boha, sa nezaobíde bez Ježiša z Nazareta: My, kresťania, veríme v toho Boha, ktorý sa v Ježišovi zjavil človeku. Veríme v Boha Otca, ako nám ho predstavuje Ježiš.

Boh sa nevnucuje, nenadbieha a to nie je ľahké pochopiť:

- veď ten, ktorý má všetku moc na nebi i na zemi, sa nám predstavuje v bezmocnom človeku;

- ten Boh, ktorý všetko dáva, sa zjavuje v človeku, ktorý nemá, kam by hlavu sklonil;

- Boh, ktorý je darca radosti, sa prejavuje v Mužovi bolesti, je Trpiteľ.

Boh sa človeku nevnucuje úplnou evidentnosťou. Boh je tu pre človeka:

- ako čistá voda v hlbinách zeme, ku ktorej si smieš vykopať studňu.

- ako rýdzi kov v žilách skál, ktorý si smieš vydolovať.

- ako sladké jadro, k nemu sa môžeš prebiť tvrdou šupkou.

- ako ten, ktorého smieš hľadať a nachádzať a urobiť tak najväčší objav svojho života, keď z hĺbky osobného presvedčenie povieš: Verím v jedného Boha Otca.

Nevedomé a vedomé hľadanie.

 Nezabudnime na to, že každé ľudské poctivé hľadanie dobra, pravdy, krásy, je vlastne vždy hľadanie Boha, - nech to ten hľadajúci vie nebo nevie. Všetci poctiví ľudia sveta sú hľadači Boha. My, kresťania, hľadáme vedome. Sme na tom lepšie práve o to, že vieme, alebo aspoň tušíme, čo hľadáme, koho hľadáme. A pretože to my, kresťania, máme predsa len skutočne ľahšie máme mať trpezlivosť s tými, ktorí ešte nevidia, ešte neveria.

Niekedy je to aj s nami dosť povážlivé vo vzťahu k Bohu. Priblížme si to aktom zo slávnosti prvého sv.  prijímania v nedeľu. Na konci deti zobrali kvet a rozbehli sa k matkám aby im ho podali a poďakovali im a otcom. Práve tieto chvíle boli najcitovejšie a videl som niektorých aj zaslziť. Ako by sa cítili tí rodičia, ktorých dieťa by zahundralo: Čo to mám čo ďakovať... Také dieťa by bralo všetko od rodičov automaticky a nevďačne. Nesprávame sa aj my k Bohu tak nejako?  Automaticky od neho všetko berieme.

Uvedomujeme si Ježišovu prítomnosť v našom živote. Napríklad pýtame sa. Mám voliť a koho? Prežívam svoju úlohu otca a matky podľa vôle Božej? Prežívam vzťahy i iným s tým, že je Pán so mnou?... Je prítomný Boh v mojom živote?  

To je cesta ľudského života: Boha hľadať, - a z hĺbky radosti nad tým pokladom pomáhať trpezlivo tým, ktorí doteraz nenašli, ale poctivo hľadajú. Poďme teraz vyjadriť našu radosť, že naše životné hľadanie má zmysel, že v Boha veríme, spoločným vyznaním viery.

 Turzovka, 25.5.2017

 




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2019.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.