Uvedenie do bohoslužby:
Skôr ako zasadneme k štedrovečernému stolu budeme sláviť Pánovu večeru. Aby sa tu Ježiš mohol s nami zjednotiť – to je narodiť sa v našich srdciach – oľutujme všetko, čo by mohlo prekážať stretnutiu s Ježišom, ale aj úprimnému prežitiu najkrajšieho večera v rodinnom kruhu.
Uvedenie dočítaní:
- Iz 62, 1-5
Proroci často prirovnávali vzťah Boha a jeho ľudu k vzťahu snúbenca a snúbenice. V tomto duchu píše aj Izaiáš, ktorý je preto presvedčený o príchode Mesiáša Svetla pre všetky národy.
- Sk 13, 16-17. 22-25
Sv. Pavol poukazuje na narodenie očakávaného Mesiáša, na jeho pôvod a poslanie.
- Mt 1, 1-25
Evanjelista už konkretizuje predpovede a očakávania prorokov. Predstavuje matku Mesiáša, a okolnosti jeho narodenia.
MEDITÁCIA PRI JASLIČKÁCH
Zišli sme sa na vigíliu Pána. Každý väčší sviatok má vigíliu – teda predsviatočné nočné bdenie (očakávanie) Pána. Prví kresťania ako vieme, žili v stálom očakávaní príchodu Pána a predpokladali, že príde na veľký sviatok.
V liturgii je najznámejšia veľkonočná, medzi ľudom vianočná vigília. Tu na Kysuciach má dokonca akomodovaný výraz: Vilia. Tak sa volá dnešný celý deň a tiež polievka (s hrachom, sušenými slivkami a hruškami) pri štedrovečernom stole.
Polnočná sv. omša i táto vigílna je o svetle. Pripomína príchod Svetla.
Zažiarilo svetlo. To svetlo oslní pastierov a ukáže kráľom cestu k cieľu. Pastieri tu v Betleheme nachádzajú svojho Pastiera, králi svojho Kráľa a človek sám seba, lebo si uvedomuje k čomu je stvorený. To, o čom človek sníval, tu sa stáva telom. Svet zázrakov sa tu stáva skutočnosťou.
Radostná zvesť vianočného evanjelia je preto tak radostná, že sa vo všetkom podobá krásnej rozprávke, a len v jednom sa od nej líši; je to skutočnosť. Ale, práve to, čo je tu najkrajšie, pôsobí mnohým ťažkosti. Jedným sa to zdá byť príliš krásne, než aby to bolo pravdivé, druhým sa to zdá byť príliš jednoduché. A tak, hoci prevažná väčšina ľudí je ochotná poddať sa čaru Vianoc ako príjemnej narkóze alebo poézii, len niektorí dokážu s vďačnosťou prijať ich najkrajší dar – božské dieťa.
Pastieri, ktorí predstavujú citovú zložku, sú jednoduchí a pokorní, - ti majú k betlehemskému tajomstvu najbližšie.
Mudrci reprezentujú u jaslí rozumových ľudí - racionalistov. Ti to majú ťažšie. Musia sa vydať na ďalekú cestu hľadania, prekonávať nebezpečné nástrahy, položiť k nohám Dieťaťa svoje bohatstvo a až potom ho nájdu a poznajú.
Veľký Boží dar, ktorý v sebe nesie odstránenie rozdielov medzi Bohom a človekom, sa tu v jasliach zjavuje, ale tiež skrýva.
Ježíš sa tu zjavuje, ale i skrýva, ako v jasliach, tak i na kríži. Nechce totiž, aby ho niekto prijal zo zištnosti alebo zo strachu, - chce byť prijatý len z lásky. A preto Boh, keď vstupuje do sveta, odkladá svoje bohatstvo, svoju moc i slávu a ponechá si jedno, lásku skrytú v chudobe a pokore. Prichádza z nesmiernej lásky ako slabé dieťa. Ale poznať a pochopiť to dokáže len ten, komu sa v jeho srdci, akoby ozvenou zrodí tiež láska, pretože len láska lásku ocení. A potom človek u jasličiek nielen počuje, ale hlboko v sebe precíti a prežije ono nevýslovné; pochopí čo je sláva na výsostiach a pokoj ľuďom dobré vôle. A tak poď i ty, a kľakni u jaslí:
Poďme, klaňajme sa jemu!
(Podľa G. K. Chestertona)