Nové – dobré!?
Pri stretnutí sa zvykne pýtať: čo nové? Prečo? Nebudeme predsa hovoriť o starých veciach. Túžba po novom je prirodzená u všetkým živočíchom so zmyslami. Napríklad pes je rád ak ho pustíte z reťaze, či koterca. Má nové impulzy. Dieťa skúma nové a nové veci, dospelý nebude čítať tú istú knihu.
Nové veci sú pre nás príťažlivé a veľa raz aj lepšie – nové auto, nový účes (?), nové šaty... A aj keď nie sú lepšie, riadime sa módou.
Samozrejme si myslíme, že sú lepšie aj nové trendy v spolužití. Nehovoria mladí: Mami, to už je iná doba... A nezvykli sme si aj my na to, že je nová doba?!
A tak sa dostávame aj k novým vzťahom v rodinách. Sú lepšie? Myslím, že sa presviedčame, že nie vždy je nové aj lepšie.
Niektoré veci sú nemenné! 2+2=4 bude vždy platiť. To sú takzvané princípy. A mnohé princípy sú aj v medziľudských vzťahoch. Vernosť, čestnosť, pravdivosť, porozumenie sú vždy žiadané!
Napríklad v prvom čítaní sme si vypočuli kúsok z Knihy Sirachovcovej. Bola napísaná pred výše 2 000 rokmi. V uvedení do čítania sme počuli: Vyjadrovanie vám možno bude pripadať zastarané, ale vlastný obsah platí stále a bude platiť vždy. Počuli sme:
Pán dal otcovi vážnosť, ktorá je vysoko nad deťmi, a upevnil právo matky nad synmi. Kto si váži otca, očisťuje sa z hriechov; A zbiera poklady ten, kto má v úcte matku. Kto si váži otca, bude sa radovať zo svojich detí a budú vyslyšané jeho modlitby. Kto si váži otca, bude dlho žiť, a kto poslúcha otca, potešuje matku.
Syn môj, buď oporou svojmu otcovi v starobe a nezarmucuj ho, kým je nažive. Ak slabne na mysli, buď trpezlivý a nepohŕdaj ním, kým ty si pri plnej sile.
Pekné prisľúbenia, pekné ak sa žijú.
Alebo aj druhé čítanie:
Ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť. Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy!
Ale nad všetko toto majte lásku, ktorá je zväzkom dokonalosti! A vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj. Preň ste aj povolaní v jednom tele. A buďte vďační!
Žije sa tak? Sú iné tendencie – nové. Sú lepšie?
Svätý pápež Ján Pavol II. mal prorockého ducha. On prišiel s termínom: Kultúra smrti. Čo to je? Kultúra to je pestovanie niečoho. V tomto prípade je to pestovanie smrti. Je taká kultúra? Veru je. A považuje sa za pokrokovú.
Dokonca aj v Čine si uvedomili, že „politika jedného dieťaťa“ nie je dobrá, a chcú to zmierniť. Uvedomili si, žeby vymrel národ. Vidíte ďalší príklad kultúry smrti.
Kde vedú tieto tendencie? Hovorí sa a skúške správnosti negáciou. Ako je to teda s rodinami, kde chýbajú tieto zásady? Ako je to s celebritami? Koľko rozchodov, koľko priateľov, koľko partnerov, koľko drog, koľko alkoholu, koľko problémov...
Zaujímavé ako to badať u deti z detského domova. Ako napr. nevedia pochopiť Boha ako otca, lebo nezažili otca v rodine. Ako veľmi netrpezlivo idú do manželstva, ale nevedia si rodinu udržať, lebo nemajú zážitok rodiny.
(Sám mám zážitok z DD v Brezne kde bola maturantka so samými jednotkami hlásila sa na medicínu, ale mala veľmi veľké problémy s pochopením Boha ako Otca a že nás miluje, lebo jej chýbal zážitok pozemského otca. Asi ani k viere nedôjde.)
Neprekvapuje preto, že aj človek má byť vychovávaný v rodine a že mu chyba niečo podstatne ak v rodine nevyrastá. Hovorí sa, že sliepka ktorá sa vyliahla v umelej liahne nikdy nemá kurčatá, lebo to nezažila.
Rodina v dnešných časoch, azda viac ako iné ustanovizne, podľahla širokým, hlbokým a náhlym zmenám, ktorá nastali v ľudskej spoločnosti a kultúre. Mnohé rodiny, nachádzajúce sa v tejto situácii ostávajú verné dobrám, ktoré tvoria základ rodinnej ustanovizne. Ale mnohé sú v neistote a zmätku voči svojim povinnostiam v pochybnostiach alebo úplnej neznalosti najdôležitejšieho významu a pravdy o manželskom živote. (Familiaris consorcio,1)
Riešenie:
Touto záchranou pre rodiny môže byť v zmätku života uvedomenie si koreňov rodiny. Kde sú? Boh nie je bohom samoty. Je Bohom spoločenstva. Žije v spoločenstve Trojice. Ježiš Kristus sa narodil do rodiny a vieme za akých dramatických okolnosti sa postaral Boh o kompletnosť rodiny, keď sa postaral, aby si sv. Jozef adoptoval budúce Máriino Dieťa - Ježiša.
"Cirkev vie, že manželstvo a rodina sú jedným z najvzácnejších dobier ľudstva, preto prináša svoje posolstvo a ponúka pomoc tým, ktorí už poznajú hodnotu a dobro manželstva a rodiny a podľa toho chcú žiť, aj tým, ktorí v neistote a úzkostiach hľadajú pravdu..."F.c. 1 b.
Preto sa Cirkev počas celých dejín snaží o ochranu rodiny. Je jedinou inštitúciou, ktorá hlása nerozlučiteľnosť manželstva.(vedela preň obetovať napr. Anglicko) Manželstvo má za sviatosť. Je to úžasná sila ak si manželia môžu podať ruky pred Bohom a k je on garantom a darcom ich lásky.
Snáď všetci poznáte herca Štefana Kvietika. Jeho filmografia je dlhočizná ako aj množstvo ocenení. Prekvapil ma v mnohých veciach. Hovoril, že chodí do prírody, čo je pre neho druhý chrám. Ten prvý je kostol. Spomenul, že nechce sa nikoho dotýkať, ale že jeho rodina je „neumelecká“. So svojou Evičkou žije výše 50 rokov a stále ju má rád. Najväčšiu radosť mu robí rodina za čo ďakuje „hore“.
Na otázku, ako sa máte? - odpovedá
– Veľmi dobre. Pokiaľ sa človek ráno zobudí a je obklopený ľuďmi, ktorí ho majú radi, predovšetkým moja rodina a moje deti, čo viac si môžem želať?
Manželia obnovte si sľuby, predsavzatia, žiť jeden pre druhého, buďte vďační Bohu za dar manželstva a ostatní modlime sa, aby naši manželia ozaj boli obrazom lásky Krista k Cirkvi. Všetci vytvárajme kultúru života – pekné rodinné vzťahy.
Turzovka, 30.12.2016
Úvahu o dnešnom sviatku môžte nájsť i na: http://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-a-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/132-svata-rodina