Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

I. ČASŤ : V I E R O U K Anáuka o viere

 

      Úvodná prednáška

                 Milí birmovanci! 

            Dúfam, že každý z vás je tu dobrovoľne a nikto nie z donútenia, lebo nič nie je dobré, čo je vynútené. Boh je milovník slobody. Každý z vás má viac ako 15 rokov, máte už svoje skúsenosti, určité vedomosti, aj z náboženstva. Každú sviatosť, a najmä sviatosť birmovania, máte prijať s plným vedomím; máte vedieť čo prijímate, prečo ju prijímate a nie preto, aby ste „birmovku“ jednoducho prijali a mali pokoj.

  Toto by bol hrubý omyl a bolo by škoda námahy sem chodiť a aj mne takého birmovanca pripravovať. Žiaľ, ešte sú mnohí takí rodičia, ktorí si myslia, že to stačí, keď dajú dieťa pokrstiť, potom rýchlo na prijímanie a na birmovku, aby mali pokoj. Pýtam sa: s kým pokoj, s Pánom Bohom? Alebo s náboženskou výchovou svojho dieťaťa? Takýto postoj katolíckeho rodiča je veľmi úbohý, čo svedčí o nedostatku viery. Ak je tu niekto z vás, čo má doma podobný problém, tak vás prosím, sadnite si jeden večer spolu v rodinnom kruhu a podebatujte si o tomto probléme. V prípade, že máte o sviatosť birmovania všetci úprimný záujem – v čo dúfam - som ochotný s radosťou vám objasňovať pravdy, ktoré máte poznať. 

Čo je sviatosť birmovania?

 O tom čo je sviatosti birmovania hovorí Katechizmus Katolíckej cirkvi (KKC)?       

1212 Sviatosťami uvádzania do kresťanského života, krstom, birmovaním a Eucharistiou, sa kladú základy celého kresťanského života. „Účasť na božskej prirodzenosti, ktorú ľudia dostávajú Kristovou milosťou, má v sebe určitú podobnosť so vznikom, rastom a udržiavaním prirodzeného života. A vskutku veriaci, zrodení pre nový život krstom, sú posilnení sviatosťou birmovania a v Eucharistii sú živení pokrmom večného života. Takto sviatosťami uvádzania do kresťanského života dostávajú v čoraz väčšej miere bohatstvá Božieho života a napredujú k dokonalosti lásky.“

 1316 Birmovanie zdokonaľuje krstnú milosť. Je to sviatosť, ktorá dáva Ducha Svätého, aby nás hlbšie zakorenil do Božieho synovstva, pevnejšie včlenil do Krista, posilnil naše spojenie s Cirkvou, vo väčšej miere nás pridružil k jej poslaniu a pomáhal nám vydávať svedectvo kresťanskej viery slovom sprevádzaným skutkami.

 Je to predovšetkým sviatosť, ktorá dopĺňa sviatosť krstu, to znamená, POSILŇUJE POKRSTENÉHO ČLOVEKA, aby si svoju vieru neohrozene vyznával, za svoje kresťanské presvedčenie sa nehanbil a s pomocou darov Ducha Svätého žil životom dobrého, prakticky veriaceho človeka. Teda je to sviatosť, pri ktorej prijímate Ducha Svätého - tretiu božskú osobu - s jeho darmi, ktoré z vás majú urobiť dospelých pre Krista.

Toľko KKC. Čo znamená byť dospelým?

Vedieť sa o seba postarať, vedieť nadväzovať trvanlivé a hodnotné vzťahy, byť zodpovedný... V oblasti viery – vzťahu k Bohu to znamená, že som pred nim zodpovedný za to prežívam, vytváram si vzťah k nemu – nezávisle na rodičoch (nemusia mi rozkazovať ísť na spoveď prijímanie, modliť sa). Moje modlitby už nie je len recitovanie formuliek...

         Možno si dáte otázku: Prečo na každého birmovanca neúčinkuje Duch Svätý rovnako?

Vysvetlím vám to na takomto príklade. Predstavte si dom, ktorý má veľké okná, na ktorých sú drevené, dobre tesniace okenice. Je samozrejmé, že ak sú okenice úplne zatvorené, nie je možné, aby cez ne presvietilo slnko. Teda v celom dome bude tma ako v noci. Nakoľko sa okenice otvoria, natoľko bude svetlo v miestnostiach. Ak sa okenice otvoria úplne, slnečné lúče zalejú celý dom. Pýtajme sa. Ak sú okenice zatvorené a v dome je tma, je na vine slnko? Ak birmovanec prijme sviatosť birmovania a Duch Svätý v ňom neúčinkuje, je na vine Duch Svätý? Teraz už chápete, prečo Duch Svätý, ktorý rešpektuje našu slobodu, nepôsobí na každého birmovanca rovnako? Aj to teraz chápete, prečo má každý birmovanec túto sviatosť prijať dobrovoľne, ochotne a najmä so živou vierou, aby sa v ňom naplno splnilo birmovné poslanie.

Vznik a účinky sviatosti birmovania

          Pozrime sa bližšie na vznik a účinky tejto sviatosti. V novom zákone, v Skutkoch apoštolov, najmä v 2. hlave, verše 1 až 41, sa opisuje prvá birmovka na Turíce, ktoré boli v päťdesiaty deň po zmŕtvychvstaní Krista a v desiaty deň po jeho nanebovstúpení. Apoštoli sa do tohto dňa skrývali, lebo sa báli. Pochybovali o Ježišovi, či ozaj vstal zmŕtvych. Nemali odvahy predstúpiť pred ľudí, aby o Ježišovi kázali, hoci všetky tie udalosti, ktoré sa stali, Ježiš predpovedal. A čo sa stalo s apoštolmi po zoslaní Ducha Svätého, to opisuje nielen 2. hlava Skutkov apoštolov, ale aj všetky skutky a okrem toho aj história prvej Cirkvi.

            Apoštoli sa prestali báť, ba práve naopak, neohrozene hlásali všetko, čo vedeli o Ježišovi, napriek tomu, že im to zakazovali, že ich prenasledovali, väznili, bili, ba dokonca každého okrem Jána kruto umučili. Apoštola Petra ukrižovali dolu hlavou, apoštola Bartolomeja zaživa odrali z kože, apoštola Šimona prerezali pílou cez pás, apoštola Jakuba sťali sekerou, apoštola Tomáša prebodli kopijou a apoštolov Filipa a Ondreja ukrižovali.

                    Vidíte, milí birmovanci, že prijať túto sviatosť, to nie je len tak, aby ste ju prijali. Beriete na seba veľký záväzok, lebo mate svedčiť o Kristovi v tejto dobe rovnako, ako svedčili o ňom apoštoli vo svojej dobe. Práve preto prijmete túto sviatosť, aby ste toho boli schopní. Duch Svätý vás posilní, naplní silou, ale prijať ho musíte vy!

Aké sú potrebné predpoklady z vašej stany k prijatiu darov Ducha Svätého?

  • Zdokonalenie sa v náboženských vedomostiach.
  • Apoštoli, keď očakávali Ducha Svätého na Turíce, desať dní pred jeho príchodom „zotrvávali na modlitbách.“ (Sk.1,14) Modlite sa často a radi!
  • Sviatostný život. S láskou navštevujte nedeľné sväté omše, pristupujte často k svätému prijímaniu.

            Z vás budú v budúcnosti noví kresťanskí manželia, otcovia, matky, úradníci, politici, lekári, robotníci, učitelia atď. Na všetkých miestach potrebujeme dobrých veriacich katolíkov, ktorí si zodpovedne a čestne zastanú svoje miesta. Nech Pán Boh žehná našu spoločnú prácu!

Toto všetko by bolo iba formalitou a o ničom, keby sme neprehĺbili vzťah Bohu. V tom nám môžu pomôcť nasledujúce myšlienky. 

   

1.1.  ČLOVEK  SMERUJE  K  BOHU – BOH SA  ZJAVUJE  ĽUĎOM

      Prvá prednáška

             Milí birmovanci!

             Po tomto (dlhšom) úvode Témou dnešnej prednášky bude veta: „Človek smeruje k Bohu - Boh sa zjavuje ľuďom.“

 

Človek smeruje k Bohu     

         Človek, tvor obdarený rozumom, je od svojho počiatku náboženský. Túži po Bohu, to jest po bytosti vyššej ako je on sám, aby s Bohom žil a aby v ňom našiel svoje šťastie.

         Náboženstvo nachádzame u ľudí všetkých národov a všetkých čias - i dnes. Konštatujúc túto nepopierateľnú historickú pravdu, mnohí hovoria, že náboženstvo vzniklo zo strachu z prírodných síl. Je pravda, že prírodné sily mohli mať pred tisícročiami vplyv na určité formy náboženstva, ale neboli príčinou jeho vzniku. Náboženstvo vzniklo ako výraz hlbokej prirodzenej požiadavky človeka. Potvrdzuje to i fakt, že dnes, keď si pôsobenie prírodných síl  vieme vedecky vysvetliť, predsa cítime vnútornú potrebu  náboženstva ako vzťahu k prvej príčine svojho bytia. Ak človek nenájde pravého Boha hľadá náhradu. Kde nie je pravá viera tak sú rôzne sekty a až čudáctva. Nezdá sa vám, že dnešný človek – zvlášť mladý – až pokorujúco nasleduje celebrity – tetovanie, účesy, piercingy. Verí v reinkarnáciu, osud, horoskopy... Vo Francúzku je registrovaných 70 000 jasnovidcov. Horšie je ak nasledujú celebrity nielen v čudáctvach, ale aj v morálke.    

         Rovnako tak sa mýlia aj tí, čo tvrdia, že náboženstvo vzniklo v dávnych dobách ako prostriedok sociálneho útlaku. Vyššie nábožensko-politické vrstvy snažili sa vraj vyzdvihovaním božstiev zastrašiť ľud, a tak upevniť svoju nadvládu. Tomuto názoru však protirečí fakt, že s náboženstvom sa stretávame aj u primitívnych kmeňov, kde nejestvujú nijaké sociálne triedy. V mnohých oblastiach práve Cirkev pomáha k povzneseniu človeka.

         A na námietku, že náboženstvo vzniklo na základe klamu, stačí uviesť tisíce súčasných vedcov, ktorí veria z vnútorného presvedčenia. Je možné, že by sa všetci títo géniovia dali oklamať akýmsi náboženským preludom? Zo štatistiky vyplýva, že asi 90% všetkých ľudí vyznáva dajaké náboženstvo. Stupeň ich viery a náboženského života je, pravda, rozličný.

         Nejeden ateista sa stal obeťou klamného predsudku: Vopred uveril, že Boh nemôže jestvovať. A keď sa v jeho vnútri prediera na povrch myšlienka o Bohu, systematicky potláča dôvody, ktoré by mu mohli Boha osvetliť a kŕčovite sa pridŕža falošných mienok, ktoré sa snažia odstrániť pojem Boha. Niekedy je príčinou ateizmu aj pohoršlivý život ľahostajných kresťanov, ktorí svojím životom hlásajú opak toho, čo veria. Zvlášť mladí sa veľmi ľahko dajú pomiasť touto nedôslednosťou dospelých ľudí.

Môže človek spoznať Boha?

             Áno, človek nielen verí, že Boh je, ale môže na to prísť aj svojím rozumom. Vieme napríklad, že dvakrát dva sú štyri, lebo je to samozrejmé, a teda rozumný človek o tom nepochybuje. Zaujímavé, že existencia sveta nás nevedie k samozrejmosti, že Boh existuje.  

         My veríme v Boha preto, že sme boli tak vychovaní od rodičov, kňazov, vychovávateľov...  To je výhoda i nevýhoda.  Naša viera môže byť zvyková, bez nejakého osobného vzťahu k Bohu. Preto i sami, svojím rozumom môžeme prísť na to, že Boh jestvuje. Okrem rozumového dôkazu, vyplývajúceho z nášho jestvovania a z našich túžob, každý nepredpojatý človek môže aj v samej prírode nájsť stopy Stvoriteľa - Boha. Už svätý Pavol napísal: „Jeho neviditeľná bytosť dá sa totiž od počiatku sveta vybadať a spoznať zo stvorených vecí, a aj jeho večná moc a božskosť.“ Čím viac sa rozvíjajú prírodné vedy, tým širšie obzory sa otvárajú pred nami, aby sme pochopili, že tento krásny, účelne usporiadaný, harmonicky zladený svet a kozmos  nemohol povstať sám od seba, ale dostal existenciu od nekonečne dokonalej, múdrej a starostlivej bytosti, ktorú veriaci ľudia nazývajú Bohom.

            Prírodná veda nám vysvetľuje, aké úžasné procesy prebiehajú v atómoch. Biológia nás učí, aké zložité chemické a fyzikálne deje sa odohrávajú v našom tele pri dýchaní, pri zažívaní, v krvnom obehu, v srdci, v mozgu atď. Prírodné vedy nám opisujú, aké zázračné biologické procesy prebiehajú v semiačku, keď z neho začína klíčiť útle stebielko. Prírodné vedy nám prinášajú stále nové objavy a novšie nám ešte prinesú. Teda čím hlbšie človek skúma prírodu, tým väčšie divy v nej objavuje a tým silnejšie sa presvedčuje, že celý kozmos nepovstal sám od seba, ale musela ho stvoriť dajaká vyššia bytosť. Voltaire bol veľkým nepriateľom Cirkvi, ale veril v jestvovanie Boha. Hovorieval: „Dôkaz o jeho jestvovaní nosím vo vrecku!“ - a vytiahol pritom hodinky. Inokedy povedal: „Nepredpojatý človek verí v Boha tak, ako verí, že je slnko. Stačí mať otvorené oči.“ 

Boh sa zjavuje ľuďom

             Z predchádzajúcej stati  sme sa dozvedeli, že človek môže prísť na existenciu Boha svojím vlastným rozumom. No Boh sa človeku dával spoznávať nielen cez stvorené veci, ale aj sám sa zjavoval. Sám Boh prehovoril k ľuďom. Boh sa prejavil nielen slovami, ale aj mnohými spasiteľnými zásahmi do  dejín ľudstva. Preto naše náboženstvo nazývame aj zjavené, lebo Boh sa sám zjavoval človeku. Medzi  zjavené  náboženstvá  patrí  aj  židovské  náboženstvo. Avšak príchodom Krista toto náboženstvo bolo zavŕšené a skončilo svoju úlohu. Keďže kresťanské a židovské náboženstvo sa zakladajú na zjavení, ktoré pochádza od nadprirodzenej bytosti - Boha, voláme ich náboženstvami nadprirodzenými alebo zjavenými.

             To, že Boh prehovoril k ľuďom, nazývame zjavením. Ako sa Boh zjavoval? Boh prehovoril k ľuďom prostredníctvom vybraných ľudí, ktorí toto zjavenie tlmočili ľudu. A tak sa o Bohu a o svojom cieli života dozvedáme z týchto prameňov:

 Ústne podanie: všetko to, čo Boh cez vybraných ľudí tlmočil o sebe a o človeku – hovorené Božie zjavenie.

  1. Sväté písmo: všetko zjavenie, ktoré vybraní ľudia nielen tlmočili, ale aj napísali – napísané Božie zjavenie.
  2. No Boh sa najhmatateľnejšie zjavil prostredníctvom Ježiša Krista, ktorý ako Boh prijal ľudské telo. 

Ako sa zjavoval Boh?

             V Starom zákone sa Boh zjavoval ľuďom rozličným spôsobom, slovom i skutkami.

Jeden Boh: „Ja som Pán, tvoj Boh, nebudeš mať iných bohov okrem mňa“ (Ex 29).

Stvoriteľ, ktorý všetko stvoril: „Nebesia rozprávajú o sláve Boha a obloha hlása dielo jeho rúk“ (Ž 19,2).

Pán, ktorý múdro vládne a spravodlivo súdi tento svet: „Boh usporiadal divy svojej múdrosti: len On je pred vekmi a bude naveky“ (Ekl 42,21).

               V Novom zákone sa dokončuje Boží obraz. Kristus nám nehovorí len o existencii Boha, ale sám na sebe ukazuje, aký Boh je. „Boha nikto nikdy nevidel.“ Kristus nám zjavuje Boha v Novom zákone ako:

Otca, ktorý nás miluje, odpúšťa nám a pomáha.

Trojjediného Boha, ktorý nás stvoril, vykúpil a posvätil.

                       Človek obdarený rozumom môže prísť na existenciu Boha. Ale na jedného Boha v troch Božských osobách by človek sám neprišiel. Musel mu to zjaviť Boh cez Ježiša Krista.

            Pred 1600 rokmi povedal sv. Hieronym tieto slová: „Kto nepozná Písmo, nepozná Krista.“ Mal pravdu, pretože Písmo nás učí, ako žiť, aj ako spoznávať Božie pravdy. A tak ku predchádzajúcim trom predpokladom k prijatiu darov Ducha Svätého je potrebné pridať ešte jeden: čítanie Sv. Písma.  

            Ak  ho  nemáte  možnosť  denne  čítať  doma, čo by bolo najideálnejšie, počúvajte ho aspoň každú nedeľu v kostole. Boh sa vám prihovorí v prvej časti sv. omše, ktorá sa nazýva aj bohoslužba slova. Dúfam, že nájdete v nedeľnej sv. omši záľubu a nebudete na sv. omšu chodiť z donútenia, ale preto, aby ste spoznávali Božie pravdy - teda Pána Boha a aby ste si ho zamilovali. Nech vám k tomu Pán žehná.

 

OTÁZKY A ODPOVEDE z prvej prednášky

 

  1. Čo je sviatosť birmovania?

Je to sviatosť, pri ktorej človek prijíma dary Ducha Svätého, ktoré z neho majú urobiť dospelého kresťana.

  1. Aké účinky spôsobuje sv. birmovania?

Posilňuje pokrsteného človeka, aby si:

- svoju vieru neohrozene vyznával

- za svoje kresťanské presvedčenie sa  nehanbil

-  žil životom dobrého, prakticky veriaceho človeka.

  1. Aké sú potrebné predpoklady z vašej stany k prijatiu darov Ducha Svätého?

- zdokonalenie sa v náboženských vedomostiach

- osobná ranná a večerná modlitba

- sviatostný život - účasť na nedeľnej svätej omši, pravidelná mesačná spoveď

- čítanie Svätého Písma

  1. Prečo je človek od svojho počiatku náboženský?

Pretože v svojej prirodzenosti túži po Bohu, t. j. po bytosti vyššej ako je on sám.

  1. Môže človek spoznať Boha?

 Áno, svojím rozumom a cez zjavenie.

  1. Čo je zjavenie?

Všetko to, čím Boh  prehovoril k ľuďom.

  1. Ako Boh prehovoril k ľuďom?

Boh prehovoril k ľuďom prostredníctvom vybraných ľudí, ktorí toto zjavenie tlmočili ľudu.

  1. Ako bolo zjavenie tlmočené ľudu?

-  cez ústne podanie

-  cez Sväté Písmo

-  cez Ježiša Krista, ktorý ako Boh prijal ľudské telo.

  1. Čo je ústne podanie?

Je zjavenie, ktoré vybraní ľudia hlásali, ale nenapísali.– hovorené Božie zjavenie

  1. Čo je Sv. Písmo?

Je všetko zjavenie, ktoré vybraní ľudia nielen hlásali, ale aj napísali. – napísané Božie zjavenie

 

 Úloha:

1. Prečo si sa rozhodol pre birmovku?

2. Kto (čo)  ti pomáha na ceste viery?

3. Čo ťa zaujalo z nedeľného výkladu Božieho slova – kázne?

 

Odpovede môžete posielať mailom animátorovi, alebo vypracovať písomne a doniesť na ďalšie stretnutie.  




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.