Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Majetok – správny vzťah k nemu 7. - 10. prikázanie

 

Na diskusiu z minulej témy:

Došli mi mimo iného tieto názory ako odpoveď na domácu úlohu. Čo na to poviete?

Boh stvoril muža, a aby bol "úplný ", dal mu ženu.

Vzťah - láska medzi mužom a ženou je daný Bohom. Je to dar zrovnateľný s darom života, lebo láska robí náš život úplným.

V partnerskom vzťahu sa dávame i prijímame navzájom. Neviem, čo je viac, čo je krajšie, čo viac napĺňa... Človek cíti potrebu dať sa navzájom aj fyzicky. Dať sa úplne. Je ťažké posúdiť, kde sa končí zamilovanosť a kedy sa začína meniť na naozajstný trvalý vzťah naplnený vzájomnou dôverou a úctou. Keď sa dvaja zamilovaný nenechajú strhnúť vášňou a túžbou, alebo si len nebudú vyžadovať od toho druhého telo ako dôkaz lásky, a zostanú v zdržanlivosti a čistote, dovolia zamilovanosti prerásť do lásky, vzájomnej dôvery a úcty. A keď si jeden druhého vážia a vzájomne si dôverujú, neboja sa sľubu, ktorý si vzájomne dajú pred oltárom. Vtedy sa fyzické odovzdanie stáva vzájomným darom. Tento dar môžeme dať i prijať len raz, len raz po prvý krát.... 

Druhý dosť protichodný názor:

Predmanželský sex je podľa mňa pre partnerov dôležitý, aby sa lepšie spoznali po intímnej stránke. Veľa dnešných manželstiev sa končí práve kvôli nezhodám a rôznym názorom na pohlavný styk.

Ak  majú spolu partneri sex a je to skutočne z lásky a nie "len tak" nie je na tom podľa mňa nič zlé.  

Čo poviete, neodpovedá na to Augustín nižšie myšlienkou o kradnutí? Hľadá šťastie – a robí zlo. To je zvrátenosť.

7.-10. prikázanie

          Milí birmovanci!

            Tak ako často počuť: Nikoho som nezabil, tak isto počuť aj slova „Veď som nikoho neokradol“ – Tak sa bránia, tí čo nechcú ísť na sv. spoveď a tak často znejú slova či myšlienky na našu sebachválu. Je to tak? Uvažujeme nad tým v súvislosti s ďalšími prikázaniami.

Siedme znie: „Nepokradneš!“ a desiate je mu podobné: „Ani nepožiadaš majetok svojho blížneho, ani nič, čo jeho je.“ Tieto dva prikázania nás učia správnemu vzťahu k veciam, ktoré vlastníme ako svoj majetok, a k veciam, ktoré vlastnia naši blížni.  

VII. NEPOKRADNEŠ!

 ANI NEPOŽIADAŠ MAJETOK SVOJHO BLÍŽNEHO, ANI NIČ, ČO JEHO JE. (Tento príkaz hovorí viac o „krádeži“ v srdci, žiadostivosti a závisti)           

Za spoločnej republiky boli hokejisti Československa hrať medzištátny zápas vo Švédsku. Hráči si všimli pekný bicykel, opretý blízko vchodu hotela, kde boli ubytovaní. Videli ho tam aj na druhý deň. Nikto ho nebral. Na tretí deň ho jeden z hráčov zobral a chcel ho odovzdať policajtovi, čo robil pochôdzku po rušnej ulici. No nepochodil. „Pane, prečo sa dotýkate toho, čo nie je vaše, majiteľ vie, kde si bicykel odložil, on si poň príde. Postavte ho ta, kde bol!“ ... Nám to pripadalo ako v rozprávke.

 Stará latinská zásada znie:    

RES CLAMAT AD DOMINUM – VEC VOLÁ ZA SVOJÍM PÁNOM.

          Toto latinské pravidlo je základným pravidlom správania sa ľudí v užívaní vecí. Toto pravidlo nás vychováva k úcte a rešpektovaniu majetku blížnych.                     

         Sv. Augustín uvažuje: „Keby som sa pýtal zlodeja, prečo kradne, odpovedal by: Lebo chcem mať to, čo nemám. Nechcem byť chudobnejší. Myslí si, že keď bude mnoho mať, bude šťastný! Hľadá šťastie – a robí zlo. To je zvrátenosť.“                  

         Zemské dobrá sú určené pre všetkých, keďže sú to dobrá podávané Bohom Otcom, ako absolútnym vlastníkom, ktorý je ich neobmedzeným pánom. Vládu nad týmito vecami dostal ako prepožičanú človek (Gen 1,28). Kto dokáže zabudnúť na to, že pozemské dobrá sú darmi Božej lásky, ten sa nedokáže z nich ani tešiť, ani sa o ne podeliť s ostatnými.

         Pán Ježiš nepreklial bohatých len pre ich bohatstvo a neblahorečil chudobným len pre ich chudobu, ale blahorečil chudobným duchom, kde patria všetci, čo UŽÍVAJÚ VECI, ALE NELIPNÚ K NIM SVOJÍM SRDCOM (Mt 5,3). Bohatstvo a chudoba majú svoje nebezpečenstvá a sme pred nimi bezpeční len vtedy, keď tiahneme srdcom k vyšším veciam.

„Kto nekradne, okráda svoju rodinu“to je nebezpečné heslo tých, čo sa správajú ako „rakovinové bunky“. Bunky zasiahnuté rakovinou sa nezadržateľne šíria a kazia ešte zdravé, životaschopné bunky. Kresťan musí mať odvahu nekradnúť, aj keby všetci kradli, statočne pracovať, aj keby sa všetci ulievali... Prečo? - Lebo iba tak sa môže ozdraviť spoločnosť a byť uskutočňované Božie kráľovstvo v našich životoch. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že nakradnuté a nečestne získané peniaze sú prekážkou na ceste k Bohu. Podstatou kresťana je čestnosť a spravodlivosť.

         Pri tejto téme si vysvetlíme niekoľko pojmov. Sú to tieto: majetok, práca a spravodlivosť.

Majetok

          Pozemské veci a hodnoty, ktoré oprávnene vlastníme, nazývame MAJETOK. Súkromný majetok je to, čo patrí jednotlivcovi. Hodnoty, ktoré vlastnia viacerí spolu napríklad rodina, družstvo alebo štát, tvoria spoločný majetok.

         Právo každého človeka na život zahŕňa v sebe aj PRÁVO NA MAJETOK. O majetok svoj i ten, za ktorý sme zodpovední, sme povinní sa svedomite starať. Pri zaobchádzaní s hodnotami máme mať vždy na pamäti, že sú výsledkom namáhavej ľudskej práce a darom Božej lásky. A tak nás obidva prikázania učia dávať si veľký pozor, aby sme neničili svoje veci a nepoškodzovali ani majetok druhých ľudí. Tu platia slová Svätého písma: „Čo by si sám nenávidel, keď by ti to iný robil, nerob to nikdy druhému“ (Tob 4,16).

Štát je povinný starať sa o ochranu súkromného vlastníctva, ale aj o zabezpečenie dôstojného živobytia tým, čo si ho nemôžu nadobudnúť prácou.

Práca

         Pre život na zemi potrebujeme aj hmotné potreby. Každý deň potrebujeme jesť, potrebujeme sa obliekať, túžime bývať v zdravých bytoch. Každodenné životné potreby si nadobúdame hlavne svedomitou prácou. To je posvätná ľudská činnosť, ktorou sa človek zapája do diela Božieho stvorenia a uskutočňuje jeho úmysly. Ňou si podmaňuje svet a získava každodenné potreby. Prácou sa stávajú ľudia spolupracovníkmi a služobníkmi Boha. Práca je zároveň aj službou iným ľuďom.

         Svätý Pavol apoštol napísal: „Každý si plňte povinnosti a pracujte vlastnými rukami“ (1 Sol 4,11). VYHÝBAŤ SA POCTIVEJ PRÁCI A ŽIŤ NA ÚKOR INÝCH JE HRIECH. Svätý Pavol napísal: „Kto nechce pracovať, nech ani neje“ (2 Sol 3,10).

         Okrem práce poznáme aj iné spravodlivé cesty nadobúdania životných potrieb a materiálnych hodnôt. Mnohé veci dostávame od ľudí ako dar. Inokedy sa stávame vlastníkmi prostredníctvom dedičstva. Výnimočne nadobúdame hodnoty výhrou alebo nájdením. Nájdené veci si môžeme nechať iba vtedy, ak nemôžeme zistiť majiteľa.

Ťažko sa previní, kto nevypláca zamestnancom spravodlivú mzdu. Pracovník, ktorý nevykonáva dohodnutú prácu statočne, okráda zamestnávateľa.

Spravodlivosť

         Spravodlivosť je jednou z najmocnejších zbraní v boji o kráľovstvo lásky, a preto musí byť spravodlivosť preniknutá láskou. Ak spravodlivosť nie je preniknutá láskou, nemá veľkú hodnotu v našich vzťahoch.

         Čo je vlastne spravodlivosť? Spravodlivosť môžeme definovať takto: DAŤ KAŽDÉMU TO, ČO MU PATRÍ... A to je ďalšia hlavná zásada vo vzťahu k majetku a veciam druhých ľudí.

         Nebeský Otec stvoril všetko pre človeka. Prikázal mu, aby nad svetom panoval a podmaňoval si ho prácou. Prírodu a jej bohatstvo dal do užívania všetkým ľuďom. Ľudský egoizmus a lakomstvo zapríčinili, že pozemské dobrá nie sú spravodlivo rozdelené medzi ľuďmi. Preto je na svete chudoba i bohatstvo.

         Spravodlivosť a láska vyžadujú, aby dobrá zeme dostali všetci ľudia. Zdôrazňuje to aj učenie II. Vatikánskeho koncilu: „Boh určil zem so všetkým, čo obsahuje, na užívanie všetkým ľuďom a národom, takže všetci majú byť rovnakým dielom účastní na stvorených veciach, pod vedením spravodlivosti sprevádzanej láskou... preto človek, užívajúc tieto bohatstvá, má pokladať veci, ktoré oprávnene vlastní, nielen za svoje, ale aj za spoločné v tom zmysle, že môžu byť na osoh nielen jemu, ale aj iným.“

 Katechizmus Katolíckej cirkvi (KKC) sa vyjadruje aj k dôležitému problému, ako je vzťah k prírode: 

2456 Nadvláda, ktorú dal Stvoriteľ človekovi nad nerastnými, rastlinnými a živočíšnymi zdrojmi sveta, sa nesmie oddeľovať od rešpektovania mravných záväzkov, a to aj záväzkov voči budúcim generáciám.

2457 Zvieratá sú zverené do správy človeka, ktorý sa voči nim má správať blahosklonne. Môžu slúžiť na spravodlivé uspokojovanie potrieb človeka.

KKC hovorí v súvislosti s týmito prikázaniami aj o sociálnej rovnosti.

2458 Cirkev vyslovuje názor na hospodársku a sociálnu problematiku, keď si to vyžadujú základné práva človeka alebo spása duší. Sleduje pritom spoločné časné dobro ľudí a podriaďuje ich najvyššiemu Dobru, nášmu poslednému cieľu.

2459 Človek sám je pôvodcom, stredom a cieľom celého ekonomického a sociálneho života. Rozhodujúcim bodom sociálnej otázky je, aby dobrá, ktoré Boh stvoril pre všetkých, skutočne aj všetci dostávali podľa spravodlivosti a za účasti lásky.

2460 Prvotná hodnota práce tkvie v samom človekovi, ktorý je jej pôvodcom a jej príjemcom. Prostredníctvom práce má človek účasť na diele stvorenia. Ak sa práca spája s Kristom, môže byť vykupiteľská.

2461 Skutočný rozvoj sa týka celého človeka. Ide o to, aby vzrastala schopnosť každého človeka odpovedať na svoje volanie, to jest na Božiu výzvu.

2462 Almužna daná chudobným je svedectvom kresťanskej lásky. Ale je tiež uskutočňovaním spravodlivosti, ktorá sa Bohu páči.

2463 Nemali by sme v množstve ľudských bytostí bez chleba, bez strechy a miesta, kde by sklonili hlavu, spoznať hladného žobráka Lazára z podobenstva? Mohli by sme nepočuť Ježiša: „Ani mne ste to neurobili?“ (Mt 25,45). 

Desiaty príkaz hovorí viac o „krádeži“ v srdci, žiadostivosti a závisti.

KKC k tomu hovorí:

2551 “Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce“ (Mt 6,21).

2552 Desiate prikázanie zakazuje bezuzdnú žiadostivosť pochádzajúcu z nezriadenej dychtivosti po bohatstve a jeho moci.

2553 Závisť je zármutok, ktorý človek pociťuje pri pohľade na majetok iného a nezriadená túžba prisvojiť si ho. Je to hlavná neresť.

2554 Pokrstený bojuje proti závisti dobroprajnosťou, pokorou a odovzdanosťou do Božej prozreteľnosti.

2555 Veriaci v Krista „ukrižovali telo s jeho vášňami a žiadosťami“ (Gal 5,24); vedie ich Duch a nasledujú jeho túžby.

2556 Odpútanie sa od bohatstva je nevyhnutné pre vstup do nebeského kráľovstva. „Blahoslavení chudobní v duchu“.

2557 Pravou túžbou človeka je „chcem vidieť Boha“. Smäd po Bohu zahasí voda večného života.

          Hriechy proti vlastníctvu:

  1. krádež: odcudzenie majetku druhých, či osobného alebo spoločného. Ukradnutá vec sa nikdy nestane naším vlastníctvom. Vždy platí zásada: „Vec volá po svojom majiteľovi!“ Zákon spravodlivosti hovorí, že ukradnutú vec sme povinní vrátiť a spôsobenú škodu nahradiť. Je to nevyhnutná podmienka na získanie odpustenia hriechov proti spravodlivosti. Svätý Pavol apoštol varuje pred hriechom proti spravodlivosti. Píše: „Koreňom všetkého zla je láska k peniazom, niektorí po nich pachtili, a tak zablúdili od viery a zavinili si mnoho bolesti“ (1 Tim 6,10).
  2. lúpež: krádež s použitím násilia.
  3. nevrátenie nájdenej veci: Aj tu platí pravidlo: „Vec volá po svojom majiteľovi!“ Pri nájdenej veci musíme urobiť všetko preto, aby sme našli majiteľa. Ak sa majiteľ nenájde, vec patrí tomu, kto ju našiel.
  4. úžera: žiadať prehnané úroky za požičané.
  5. vandalizmus: úmyselné ničenie a poškodzovanie cudzieho majetku. Medzi mladými ľuďmi je tento hriech rozšírený. Jeho smutným výsledkom sú poškodené autobusové zastávky, zničené lavičky a iné verejné zariadenia.
  6. úplatky: podplácanie niekoho za niečo.
  7. príživníctvo: vyhýbanie sa poctivej práci a život na úkor iných.
  8. Devastovanie prírody: Ničenie prírody za cieľom obohatenia sa spôsobuje ekologické katastrofy.
  9. Sociálna nerovnosť - dobrá, ktoré Boh stvoril pre všetkých, nedostavajú všetci spravodlivo.
  10. Závisť - Je to hlavná neresť, zármutok, ktorý človek pociťuje pri pohľade na majetok iného a nezriadená túžba prisvojiť si ho.

  

??? OTÁZKY A ODPOVEDE zo štrnástej prednášky ???

 

1 Čo chráni príkaz „nepokradneš“?

Chráni majetok náš a našich blížnych.

2. Čo je spravodlivosť?

Dať každému to, čo mu patrí.

3. K čomu nás zaväzuje spravodlivosť?

Spravodlivosť nás zaväzuje ukradnutú alebo nájdenú vec vrátiť a spôsobenú škodu nahradiť - to je podmienka Božieho odpustenia.

4. Ako majú kresťania ozdravovať spoločnosť, kde sa kradne?

Nekradnúť, aj keby všetci kradli, statočne pracovať, aj keby sa všetci ulievali.

5. Ktoré sú spravodlivé cesty nadobudnutia majetku?

1.      Svedomitá a poctivá práca

2.      Dedičstvo

3.      Dar

4.      Výhra

6. Ktoré sú hriechy proti vlastníctvu?

1.      krádež: odcudzenie majetku druhých, či osobného alebo spoločného.

2.      lúpež: krádež s použitím násilia.

3.      nevrátenie nájdenej veci:

4.      úžera: žiadať prehnané úroky za požičané.

5.      vandalizmus: úmyselné ničenie a poškodzovanie cudzieho majetku.

6.      úplatky: podplácanie niekoho za niečo.

7.      príživníctvo: vyhýbanie sa práci a život na úkor iných.

8.      Devastovanie prírody: Ničenie prírody za cieľom obohatenia sa spôsobuje ekologické katastrofy.

9.      Sociálna nerovnosť - dobrá, ktoré Boh stvoril pre všetkých, nedostavajú všetci spravodlivo.

10.  Závisť -  Je to hlavná neresť; zármutok, ktorý človek pociťuje pri pohľade na majetok iného a nezriadená túžba prisvojiť si ho.

 

Viac k tejto téme sa dočítate aj v Katechizme Katolíckej cirkvi čísla textu: 2401-2463 a 2534-2557. Ak nemáš je na vébe. Aby si nemusel hľadať, tu je link: http://www.katechizmus.sk/

 Domáca úloha:

Čo myslíš, kde a v čom sú podľa teba korene sociálnej nespravodlivosti.




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.