Aktuality:

Bol by som rád, keby všetci birmovanci išli na: www.narodnestretnutiemladeze.sk

Vzniká nové internetové rádio:

 - Internetová stránka s obsahom atraktívnym pre duchovný život mladých

- Odpovede na otázky mladých cez sociálne siete; súťaže.

- živé vysielanie cez internet v nedeľu až štvrtok od 18:00 do 21:00 hod.

- diskusie s hosťami a poslucháčmi na „tému týždňa”

- sprevádzanie duchovným slovom

 - kvalitná duchovná hudba

Klikni na www.ffradio.sk - živé vysielanie v nedeľu až štvrtok od 18:00 do 21:00.

Ďalšia ponuka: 

NEZASTAVITEŇÍ GOODZONE TOUR 17-22. novembra 2014; viac na: http://mladez.dcza.sk/ a www.zvolanie.sk 

Úlohy:

Na elektronickú poštu a odpovedali:

 Prečo som sa rozhodla pre birmovku ?

 Pre birmovku som sa rozhodla preto, že opäť budem môcť niečo urobiť pre svoj duchovný život, priblížiť sa bližšie k Bohu, ale vlastne až po našej prvej náuke som si uvedomila, aký je to veľký krok. Budem môcť prijať Ducha Svätého spolu s jeho darmi a stať sa dospelým kresťanom.

 1. Prečo si sa rozhodol pre birmovku? (múdra odpoveď– žeby budúci animátor?)

Na túto otázku je v podstate veľmi ťažké odpovedať. Mnohí si pomyslia, že hlavným dôvodom je pokoj v rodine. Iní možno napíšu pár viet, ktoré im vyhľadal internet. Ja som sa rozhodol, že napíšem radšej o svojich pocitoch. O birmovke som sa už dlhší čas rozprával s rodičmi, lebo som posledný člen rodiny, ktorý túto sviatosť nemá. Teším sa na to, že sa počas našich spoločných stretnutí dozviem nové informácie o birmovaní, o Bohu, o viere. Každý z nás je vo veku, kedy možno pokladá za dôležité úplne iné veci, ale myslím, že každý aspoň v kútiku túži po zblížení sa s Pánom. Mňa osobne napĺňa predstava, že budem opäť bližšie k Bohu, že sa naučím niečo nové a že si objasním veci týkajúce sa viery, ktoré nie sú mi celkom jasné. Po prijatí darov Ducha Svätého budem múdrejší, silnejší kresťan. To je pravý dôvod, prečo som sa rozhodol pre sviatosť birmovania. Aby som narástol nielen v osobnom, ale hlavne v duchovnom živote.

 2. Kto (čo) ti pomáha na ceste viery?

Na ceste viery mi určite najviac pomáhajú moji rodičia. Už od detstva ma viedli a snažili sa mi čo najlepšie objasniť otázky o Bohu. Napriek tomu, že som už staršia a počas života som sa naučila veľa o viere, rodičia mi stále pomáhajú a inšpirujú ma na ceste k Pánovi. Samozrejme, na ceste viery ma vedú aj iní ľudia. Napr.: kňaz, katechéta.

Ďalej: 

1.) prečo si sa rozhodol pre sviatosť birmovania?

Keď som sa nad touto otázkou zamyslela zistila som, že som sa vlastne ani nerozhodovala. Mala som proste pocit, že ako kresťanka, správna kresťanka by som túto sviatosť mala mať. Nik ma nenútil zapísať sa, bolo to teda moje slobodné rozhodnutie. Navyše si myslím, že mi dá birmovka do života omnoho viac ako očakávam, neviem prečo mám tento pocit.

2.) kto, čo ti pomáha na ceste viery?

Myslím že je to moja rodina a predovšetkým moja mama. Pamätám si že už ako malé dievčatko ma učila modliť sa. Hovorila mi že všetko dobré čo je na svete je od Pána Boha. A tak som ho začala ľúbiť už ako malé dievčatko, pretože to najlepšie v mojom živote vždy bola a je moja mama a tú mi tiež dal on. Aj teraz síce som dospelá mama mi vo viere pomáha. Najväčší zážitok za tento rok bola pre mňa púť v Božom milosrdenstve v Krakowe kde som bola s mojou mamou a s mojou neterou.

 

Na úvod dnešnej témy zacitujem myšlienku jedného z vás:

Každý z nás je vo veku, kedy možno pokladá za dôležité úplne iné veci, ale myslím, že každý aspoň v kútiku túži po zblížení sa s Pánom.

Každý hľadá zblíženie s Bohom. Len to hľadanie je v rôznych formách a niekedy aj bludné. Boh sa nám približuje a znižuje k nám. Voláme to zjavenie Božie.

Nie všetko čo Pán Ježíš učil a robil bolo napísané. Potvrdzuje to aj evanjelista Ján (21:25): Ale Ježiš urobil ešte veľa iného. Keby sa to všetko malo dopodrobna opísať, myslím, ani na celom svete by nebolo dosť miesta na knihy, ktoré by bolo treba napísať. Veľa veci sa tradovalo. Nie všetky kázne Petra, Pavla a ostatných apoštolov boli napísané – iba malý zlomok.

Ústne podanie je všetko to, čo Boh cez vybraných ľudí tlmočil o sebe a o človeku. Je to hovorené Božie zjavenie, ktoré sa samozrejme neskôr spísalo, ale nie je priamo v kánone Písma svätého.

ANTONIO SALAS, v knihe B I B L I A  D N E S píše:

Pamätám sa, ako pred niekoľkým rokmi počas môjho pobytu v Los Angeles (Kalifornia) – kde som nahrával akýsi program pre televíziu – schádzal som ráno do hotelovej recepcie. Prechádzalo sa tam mnoho dievčat. Jedna z nich sa priblížila ku mne s knihou v rukách. Keď videla môj reflex nechuti, vysvetľovala mi: „Pane, nechcete pas do neba?“ Bola to skutočne posledná vec, akú som očakával, že počujem! Možno preto, dotknutý zvedavosťou, pozrel som letmo na knihu. Bola to... Biblia!

Hoci som v prvej chvíli chcel odmietnuť, dokázal som sa však ovládať. Po niekoľkých minútach rozhovoru obava dala miesto pocitu slobodnej nespútanosti. Výrazne som videl, že tieto dievčatá, plné dobrých úmyslov, horlivo sa usilovali o to, aby svojim apoštolátom otvorili dvere raja všetkým priemerným smrteľníkom – ku ktorým som patril aj ja – iba ak sa títo rozhodnú uctiť vo svojom dome Bibliu.

Tieto dievčatá nevedome zdieľali moju vlastnú starosť o to, aby otvárali ľuďom cestu do večnosti. Oni však chápali Bibliu ako magický všeliek. Bolo by možné, aby v dnešnej dobe časť kresťanskej mládeže myslela takýmto spôsobom? O niekoľko minút ma vlastne táto dilema zaujala úplne.

Po mnohoročnom prednášaní, som sa presvedčil, že mnohí o Biblii hovoria, ale len máličko je tých, ktorí vedia, čo Biblia je. Musím sa priznať, že odpoveď na túto otázku vôbec nie je ľahká, naproti tomu zdá sa mi ľahké objavovanie, čo Biblia skutočne je.

Biblia nie je magickým talizmanom, ani všeliekom, ktorý je schopný odháňať všetkých zlých duchov. Nie je to kniha, ktorej prečítanie postačí, aby sme sa dozvedeli to, čo nám chce povedať Boh. Tým viac, ona nie je domnelým pasom do raja, aký mi chceli darovať tieto entuziastické dievčatá. Nie, Biblia je značne čímsi viac! V poriadku; ale v takom prípade, čím je? Myslím si, že vlastne týmto spôsobom musíme pristupovať k Biblii, ak sa chceme dozvedieť, čím ona skutočne je.

 K tomu potrebujeme určité vedomosti o nej, ale aj duchovné čítanie.

 Čim môže byť Biblia?

 Iste viete, že Sibír bol už za čias cárskeho Ruska miestom neskutočné ťažkého väzenia. Tak to bolo aj za čias sovietskeho Ruska.

Na Sibíri zomiera jeden väzeň. Rúhavo hovorí koľko sa namodlil, aby sa dostal z tohto mrazivého pekla. Teraz tu zomiera.

Dvaja Poliaci vytiahnu ošúchanú knižočku. Čítajú: Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel skôr. Mňa prenasledovali a vás budú prenasledovať. Umierajúci: Bože, odpusť mne hriešnemu.

Aj to môže urobiť jeden citát zo Svätého písma.

Možno ste zachytili, že v Severnej Kórei bol prednedávnom odsúdený turista, ktorý nechal v hotelovej izbe Písmo sv. My máme k nemu prístup a nik nám nebráni v jeho čítaní.

 

O Biblii                                      

Biblia je malá knižnica v ktorej sa uchováva viacero spisov od rôznych autorov. Boli písané v rozpätí viac ako desať storočí. Boli písané po hebrejsky, grécky a sčasti aramejsky.

            Autor: Všetky knihy Biblie boli napísané ľuďmi, ktorých si Boh vybral na to, aby uplatnili svoje schopnosti a sily, no On účinkoval v nich a skrze nich, aby napísali ako skutoční autori všetko to a len to, čo On sám chcel. Týmto spôsobom všetky knihy boli napísané z vnuknutia Ducha Svätého a preto bezpečne, verne a bez omylu učia pravdy, ktoré chcel mať Boh vo Sv. Písme zaznačené na našu spásu.

            Pri autoroch spisov kníh Biblie si treba vysvetliť pojem „inšpirácia“. Týmto termínom sa označuje súhra Božej a ľudskej spolupráce vo chvíli, keď sa Božie slovo stáva spisom. Božie autorstvo spočíva v tom, že Boh použil pri písaní biblických textov ľudských autorov tak, aby pod jeho priamym vplyvom, pôsobením a vedením napísali všetko to a len to, čo chcel Boh sám. Boh je tak prvoradým autorom Biblie, kde konkrétny človek sa stáva jeho nástrojom. Pritom je však ľudský spisovateľ opravdivým autorom, kde v plnej miere používa pri písaní svoj rozum a slobodnú vôľu, svoje vlohy, kultúru, reč, svoju originalitu.

            Obsah: Obsahom Sv. Písma sú pravdy o Bohu, o človeku a jeho poslednom cieli života. A tak sa Boh prihovára cez Bibliu ľuďom ako priateľ, kde sa človeku dáva spoznávať a zároveň pomáha spoznávať aj zmysel a cieľ ľudského života.

            Kánon: je zoznam všetkých kníh Biblie. Cirkev podľa určitých pravidiel zozbierala spisy Starého i Nového zákona a vytvorila definitívny a už nemeniteľný zoznam kníh.

            Hlavné kritéria pri výbere kníh Nového zákona boli:

a/apoštolský pôvod, b/používanie vo väčšine cirkevných obcí, c/ ich súlad s pravidlami viery J. Krista.             

            Spisy Starého zákona prevzala Cirkev od Ježiša Krista a apoštolov v počte, ako ich mali starozákonní židia.

V knihách „Starého zákona“ sa opisuje fáza dejín spásy, ktorá sa začala zmluvou Boha s Abrahámom (Gn 15,18) a vyvrcholila zmluvou Jahveho s Izraelom na vrchu Sinaj (Ex 24,8)

            V knihách „Nového zákona“ sa hovorí o splnení Božieho plánu spásy cez zmluvu Boha s celým ľudstvom, ktorú uzavrel sám Ježiš Kristus svojou krvou.                 

            Jednoducho povedané, spisy Starého zákona zahŕňajú knihy pred narodením Krista a Nový zákon to sú knihy po narodení Krista.

Katechizmus Katolíckej cirkvi (KKC) na túto tému hovorí:

 PRENÁŠANIE BOŽIEHO ZJAVENIA

 74 Boh „chce, aby všetci ľudia boli spasení a poznali pravdu“ (l Tim 2,4), to znamená Ježiša Krista. Je teda potrebné, aby Ježiš Kristus bol ohlasovaný všetkým národom a všetkým ľuďom, a aby sa tak zjavenie dostalo až do končín zeme:

 Boh veľmi láskavo rozhodol, aby sa to, čo zjavil na spásu všetkých národov, navždy zachovalo neporušené a odovzdalo sa všetkým pokoleniam.

 

1. Apoštolská tradícia

75 “Kristus Pán, v ktorom sa završuje všetko zjavenie najvyššieho Boha, prikázal apoštolom, aby evanjelium, ktoré bolo predtým prisľúbené skrze prorokov, a ktoré on sám uskutočnil a verejne hlásal vlastnými ústami, ohlasovali všetkým ako zdroj každej spasiteľnej pravdy a celého mravného poriadku a udeľovali im Božie dary.“

 Apoštolské ohlasovanie...

76 Podľa Pánovho príkazu sa evanjelium prenášalo dvoma spôsobmi:

 Ústne, prostredníctvom apoštolov, „ktorí ohlasovaním slova, príkladmi a poučeniami podávali ďalej všetko, čo prijali z Kristových úst, zo styku s ním a z jeho skutkov, alebo čo poznali pod vplyvom Ducha Svätého“;

 Písomne, prostredníctvom „tých apoštolov a apoštolských mužov, ktorí z vnuknutia tohože Ducha Svätého písomne zaznamenali blahozvesť spasenia“.

 ...pokračuje v apoštolskom nástupníctve

 

1. Vzťah medzi Tradíciou a Svätým písmom

 Spoločný prameň...

80 “Posvätná Tradícia a Sväté písmo sú vo vzájomnom úzkom súvise a spojení. Veď obe vyvierajú z toho istého božského prameňa, určitým spôsobom splývajú v jedno a smerujú k tomu istému cieľu“. Obidve sprítomňujú a zúrodňujú v Cirkvi tajomstvo Krista, ktorý sľúbil, že zostane so svojimi „po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28,20).

 ...dva rozdielne spôsoby prenášania

81 “Písmo sväté je Božie slovo, pokiaľ bolo písomne zaznamenané z vnuknutia Ducha Svätého“.

 Posvätná Tradícia zasa Božie slovo, ktoré Kristus Pán a Duch Svätý zveril apoštolom, neporušene odovzdáva ich nástupcom, aby ho, osvietení Duchom pravdy, svojím ohlasovaním verne zachovávali, vysvetľovali a šírili“.

82 Z toho vyplýva, že Cirkev, ktorej je zverené prenášanie a vysvetľovanie zjavenia, „nečerpá svoju istotu o všetkom, čo bolo zjavené jedine zo Svätého písma. Preto obidve treba prijímať a uctiť si s rovnakým pocitom nábožnej úcty“.

1. Vysvetľovanie dedičstva viery

 Dedičstvo viery zverené celej Cirkvi

85 “Úloha hodnoverne vysvetľovať písané alebo ústne podané Božie slovo bolo zverené jedine živému Učiteľskému úradu Cirkvi, ktorý vykonáva svoju moc v mene Ježiša Krista“, to znamená biskupom v spoločenstve s Petrovým nástupcom, rímskym biskupom.

87 Veriaci, pamätajúc na Kristove slová apoštolom: „Kto vás počúva, mňa počúva“ (Lk 10,16), poslušne prijímajú učenie a smernice, ktoré im v rozličných formách dávajú ich pastieri.

 

ZHRNUTIE

96 Čo Kristus zveril apoštolom, oni svojím kázaním a písomne inšpirovaní Duchom Svätým, odovzdali všetkým pokoleniam až do Kristovho slávneho návratu.

97 “Posvätná Tradícia a Sväté písmo tvoria jediný posvätný poklad Božieho slova“, v ktorom putujúca Cirkev akoby v zrkadle kontempluje Boha, prameň všetkých svojich bohatstiev.

98 “Cirkev vo svojom učení, živote a kulte zachováva a všetkým pokoleniam odovzdáva všetko, čím sama je a čo verí“.

99 Celý Boží ľud, vďaka svojmu nadprirodzenému citu pre vieru, neprestáva prijímať dar Božieho zjavenia, hlbšie do neho prenikať a plnšie z neho žiť.

100 Úloha autenticky vysvetľovať Božie slovo bola zverená jedine Učiteľskému úradu Cirkvi, pápežovi a biskupom, ktorí sú v spoločenstve s ním.

 

SVÄTÉ PÍSMO

 

1. Kristus - jediné Slovo Svätého písma

101 Aby sa Boh zjavil ľuďom, vo svojej láskavej dobrote hovorí k nim ľudskými slovami: „Lebo Božie slová, vyjadrené ľudskými jazykmi, sa pripodobnili ľudskému spôsobu hovorenia, ako kedysi Slovo večného Otca, keď si vzalo krehké ľudské telo, stalo sa podobné ľuďom.“

 

           2. Inšpirácia a pravdivosť Svätého písma

105 Pôvodcom Svätého písma je Boh. „Bohom zjavené pravdy, ktoré sa nachádzajú a predkladajú vo Svätom písme, boli napísané z vnuknutia Ducha Svätého.

 Svätá matka Cirkev, na základe apoštolskej viery, považuje za sväté a kanonické knihy tak Starého ako aj Nového zákona v ich celosti i so všetkými časťami, pretože, napísané z vnuknutia Ducha Svätého, majú za pôvodcu Boha a ako také boli zverené Cirkvi“.

106 Boh inšpiroval ľudských autorov posvätných kníh: „Na napísanie posvätných kníh si Boh vyvolil ľudí, ktorými si prostredníctvom použitia ich schopností a vlastnosti poslúžil tak, aby jeho pôsobením v nich a skrze nich, napísali ako skutoční autori všetko to a len to, čo on sám chcel“.

107 Inšpirované knihy učia pravdu. „Keďže teda všetko, čo inšpirovaní autori, čiže svätopisci tvrdia, treba považovať za výrok Ducha Svätého, potom treba uznať, že knihy Písma bezpečne, verne a bez omylu učia pravdu, ktorú Boh chcel, aby na našu spásu bola zaznačená vo Svätom písme“.

108 Kresťanská viera nie je však „náboženstvom knihy“. Kresťanstvo je náboženstvom Božieho „Slova“, „nie slova písaného a nemého, ale Slova vteleného a živého“. Aby slová Písma nezostali mŕtvym písmenom, treba, aby Kristus, večné Slovo živého Boha nám skrze Ducha Svätého „otvoril myseľ, aby sme porozumeli Písmu“ (Lk 24, 45).

 

         3. Duch Svätý vysvetľuje Sväté písmo

109 Vo Svätom písme Boh hovorí ľuďom ľudským spôsobom. Aby sa teda Sväté písmo správne vysvetľovalo, treba pozorne skúmať, čo ľudskí autori mali v úmysle skutočne povedať, a čo nám Boh ich slovami uznal za dobré vyjaviť.

110 Aby sme zistili úmysel svätopiscov, treba mať na zreteli podmienky ich doby a ich kultúry, vtedy používané „literárne druhy“, a bežný spôsob myslenia, vyjadrovania a rozprávania tých čias. „Lebo pravda sa iným spôsobom podáva a vyjadruje v textoch, ktoré sú rôznym spôsobom historické či prorocké alebo básnické, prípadne v iných vyjadrovacích formách“.

 

1. Kánon Svätého písma

120 Apoštolská Tradícia umožnila Cirkvi rozoznať, ktoré spisy sa mali započítavať do zoznamu Posvätných kníh. Ich úplný zoznam sa nazýva „Kánonom“ Svätého písma. 46 kníh Starého zákona (45, ak sa Kniha proroka Jeremiáša a Kniha Náreky počítajú spolu) a 27 Nového zákona.

 Knihy Starého zákona:

 Genezis (Gn), Exodus (Ex), Levitikus (Lv), Numeri (Nm), Deuteronómium (Dt), Kniha Jozue (Joz), Kniha Sudcov (Sdc), Kniha Rút (Rút), Prvá kniha Samuelova (1 Sam), Druhá kniha Samuelova (2 Sam), Prvá kniha Kráľov (1 Kr), Druhá kniha Kráľov (2 Kr), Prvá kniha Kroník (1 Krn), Druhá kniha Kroník (2 Krn), Kniha Ezdrášova (Ezd), Kniha Nehemiášova (Neh), Kniha Tobiáš (Tob), Kniha Judita (Jud), Kniha Ester (Est), Kniha Jób (Jób), Kniha Žalmov (Ž), Kniha Prísloví (Prís), Kniha Kazateľ (Kaz), Pieseň Piesní (Pies), Kniha Múdrosti (Múd), Kniha Sirachovho syna (Sir), Kniha proroka Izaiáša (Iz), Kniha proroka Jeremiáša (Jer), Kniha Náreky (Nár), knihy prorokov: Barucha (Bar), Ezechiela (Ez), Daniela (Dan), Ozeáša (Oz), Joela (Joel), Amosa (Am), Abdiáša (Abd), Jonáša (Jon), Micheáša (Mich), Nahuma (Nah), Habakuka (Hab), Sofoniáša (Sof), Aggea (Ag), Zachariáša (Zach), Malachiáša (Mal) a dve knihy Machabejcov: Prvá kniha Machabejcov (1 Mach), Druhá kniha Machabejcov (2 Mach).

  Knihy Nového zákona:

 Evanjelium podľa Matúša (Mt), podľa Marka (Mk), podľa Lukáša (Lk), podľa Jána (Jn); Skutky apoštolov (Sk); Listy svätého Pavla: Rimanom (Rim), Prvý a Druhý Korinťanom (1 Kor, 2 Kor), Galaťanom (Gal), Efezanom (Ef), Filipanom (Flp), Kolosanom (Kol), Prvý a Druhý Solúnčanom, (1 Sol, 2 Sol), Prvý a Druhý Timotejovi (1 Tim, 2 Tim), Títovi (Tít), Filemonovi (Flm), Hebrejom (Hebr); Jakubov list (Jak); Prvý a Druhý Petrov list (1 Pt, 2 Pt), Prvý, Druhý a Tretí Jánov list (1 Jn, 2 Jn, 3 Jn), Júdov list (Júd), Zjavenie apoštola Jána (Zjv).

 

Starý zákon

 121 Starý zákon je neoddeliteľnou súčasťou Svätého písma. Jeho knihy sú inšpirované Bohom a zachovávajú si trvalú hodnotu, pretože Stará zmluva nebola nikdy odvolaná.

122 “Veď starozákonný plán spásy bol zameraný predovšetkým na to, aby pripravil... príchod Krista, Vykupiteľa sveta“. Knihy Starého zákona, „i keď obsahujú aj veci nedokonalé a prechodné“, dosvedčujú celú božskú pedagogiku spásonosnej Božej lásky: V nich „sú uložené vznešené náuky o Bohu a spasiteľná múdrosť o ľudskom živote, ako aj jedinečné poklady modlitieb“ a v nich „sa konečne skrýva tajomstvo našej spásy“.

123 Kresťania si ctia Starý zákon ako skutočné Božie slovo. Cirkev vždy silne odmietala myšlienku zavrhnúť Starý zákon pod zámienkou, že by ho bol Nový zákon urobil neplatným (marcionizmus).

 Nový zákon

124 “Božie slovo, ktoré je prejavom Božej moci na spásu každého veriaceho, je vynikajúcim spôsobom prítomné a preukazuje svoju silu v spisoch Nového zákona“ Tieto spisy nám podávajú definitívnu pravdu Božieho zjavenia. Ich ústredným predmetom je Ježiš Kristus, vtelený Boží Syn, jeho činy, jeho učenie, jeho utrpenie a oslávenie ako aj začiatky jeho Cirkvi pod pôsobením Ducha Svätého.

125 Evanjeliá sú srdcom celého Svätého písma, „pretože sú hlavným svedectvom o živote a učení vteleného Slova, nášho Spasiteľa“.

126 Pri vzniku evanjelií možno rozlišovať tri etapy:

1. Život a učenie Ježišovo. Cirkev s istotou tvrdí, že štyri evanjeliá, „ktorých historickosť bez váhania uznáva, verne podávajú to, čo Ježiš, Boží Syn, počas svojho života medzi ľuďmi skutočne vykonal a učil na ich večnú spásu až do dňa, keď bol vzatý do neba“.
2. Ústne podanie. „Apoštoli po nanebovstúpení Pána odovzdali svojim poslucháčom to, čo on sám hovoril a konal, a to s tým plnším poznaním, ktoré sami mali, poučení slávnymi Kristovými udalosťami a osvietení svetlom Ducha pravdy“.
3. Napísané evanjeliá. „Svätopisci napísali štyri evanjeliá tak, že vybrali niektoré z mnohých vecí, ktoré boli odovzdané buď ústne alebo už aj písomne, iné synteticky zhrnuli alebo vysvetlili so zreteľom na stav miestnych Cirkví, ponechajúc im nakoniec kazateľskú formu, ale vždy tak, aby nám podali o Ježišovi pravdivé a úprimné údaje“.

127 Evanjelium v štyroch podobách má v Cirkvi jedinečné miesto, o čom svedčí úcta, ktorú mu preukazuje liturgia a neporovnateľná príťažlivosť, ktorou pôsobilo na svätcov všetkých čias:

 Niet nijakého učenia, ktoré by bolo lepšie, vzácnejšie a žiarivejšie, ako sú texty evanjelia. To si všímajte a toho sa pridŕžajte, čo náš Pán a učiteľ Ježiš Kristus učil svojimi slovami a uskutočňoval svojimi činmi.

 Počas mojich (rozjímavých) modlitieb sa zaoberám nadovšetko evanjeliom; v ňom nachádzam všetko, čo potrebuje moja úbohá duša. Vždy tam nachádzam nové svetlá, skryté a tajomné významy.

 

ZHRNUTIE

134 “Celé Božie písmo je len jedna kniha, a tou jedinou knihou je Kristus. Lebo celé Božie písmo hovorí o Kristovi a celé Božie písmo sa v Kristovi napĺňa“.

135 “Sväté písmo obsahuje Božie slovo a pretože je inšpirované, je skutočne Božím slovom“.

136 Boh je pôvodcom Svätého písma, lebo inšpiroval jeho ľudských autorov; on koná v nich a skrze nich. Tak nám dáva záruku, že ich spisy podávajú spásonosnú pravdu bez omylu.

137 Vysvetľovanie inšpirovaného Písma má venovať pozornosť predovšetkým tomu, čo Boh prostredníctvom posvätných autorov, chce zjaviť na našu spásu. „Čo pochádza od Ducha, možno plne pochopiť iba pôsobením Ducha.“

138 Cirkev prijíma a uctieva ako inšpirované 46 kníh Starého a 27 kníh Nového zákona.

139 Štyri evanjeliá majú ústredné miesto, pretože ich stredobodom je Ježiš Kristus.

140 Jednota dvoch Zákonov vyplýva z jednoty Božieho plánu a jeho zjavenia. Starý zákon pripravuje Nový, kým Nový završuje Starý; obidva sa navzájom vysvetľujú; obidva sú pravým Božím slovom.

141 “Cirkev vždy mala v úcte Sväté písmo tak ako i samotné telo Pánovo“ obidve živia a usmerňujú celý kresťanský život. „Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich chodníkoch“ (Ž 119, 105).

 

 ??? OTÁZKY A ODPOVEDE z druhej prednášky???

 

Čo je ústne podanie?	Je zjavenie, ktoré vybraní ľudia hlásali, ale nenapísali.– hovorené Božie zjavenie
Čo je Sv. Písmo?	Je všetko zjavenie, ktoré vybraní ľudia nielen hlásali, ale aj napísali. – napísané Božie zjavenie
Prečo Sv. Písmo nazývame aj malou knižnicou?	Pretože je to kniha, v ktorej sa uchováva viacero spisov od rôznych autorov.
Čo vieš o autoroch Sv. Písma?	Vybral si ich Boh, aby napísali to a len to, čo chcel Boh.
Čo je inšpirácia Biblie?	Spolupráca Boha a svätopisca pri písaní Biblie.
Čo je obsahom Sv. Písma?	Sú pravdy o Bohu, o človeku a jeho poslednom cieli života.
Čo je kánon?	Zoznam všetkých kníh Biblie.
Aké boli hlavné kritériá pri výbere spisov do Biblie?	a/ boli známe v časoch apoštolov b/ museli sa používať v prvých cirkevných obciach, c/ museli byť v súlade s pravidlami viery J. Krista. Spisy Starého zákona prevzala Cirkev od Ježiša Krista a apoštolov v počte, ako ich mali starozákonní židia.
Ako rozdeľujeme Bibliu?	a/ Starý zákon: spisy napísané pred Kristom. Počet je 46. b/ Nový zákon: spisy napísané po J. Kristovi. Počet je 27.

 

Úloha:

1. Čo ťa zaujalo v nedeľnom Božom slove?

2. Akú myšlienku z Sv. Písma si prečítal a čo ti dala, v čom Ťa obohatila?

 

Sv. Písmo i KKC nájdeš aj na internete.

Odpovede môžete posielať mailom animátorovi, alebo vypracovať písomne a doniesť na ďalšie stretnutie.