Keďže obrady týchto dní sú bohaté na symboliku, predkladám program a vysvetlenie večernej bohoslužby.

 Kostol Nanebovzatej Panny Márie Turzovka, 24.3.2016, 18:00

Zelený štvrtok Večerná omša na pamiatku Pánovej večere

Omšový formulár: Večerná omša na pamiatku Pánovej večere.  Glória, pf. o Eucharistii I. 

Prežehnanie a pozdravenie 

• Komentár: (po Kyrie) 

Oslavná pieseň

             Kým sa spieva oslavná pieseň, ktorú kňaz zaintonuje zvonia zvony na veži, zvoní sa na veži, pri sakristii a miništranti zvonia na zvoncoch – tie iba počas predohry. (Počas úvodnej predohry hrá organ – plénum.) Potom až do veľkonočnej vigílie sa odmlčia aj zvony aj organ. 

Modlitba dňa

 Liturgia Slova

 Komentár: Pred I. čítaním

Č 1: Ex 12, 1 – 8. 11 – 14.

Medzispev:  Ž 116, 12 – 13. 15 – 16bc. 17 – 18.

• Komentár: Pred II. čítaním

Č 2: 1 Kor 11, 23 – 26.

Ev: Jn 13, 1 – 15.

• Komentár: Pred evanjeliom po verši 

Homília

• Komentár: Po kázni 
  

UMÝVANIE NôH

Spoločné modlitby veriacich (Nasleduje hneď po umývaní nôh.)

 Liturgia Eucharistie

Procesia a príprava obetných darov 

Počas sprievodu a prípravy obetných darov ľud spieva pieseň JKS 244,

Obetný sprievod sa utvorí vzadu. Miništranti s horiacimi sviecami privedú obetný sprievod ku kňazovi k sedesu! Miništranti odnesú obetné dary na oltár. Ostatné dary (všetky okrem hostií a vína) treba odniesť pod oltár. Počas sprievodu treba priniesť na oltár kalich a misál (ak je incenz, misál až po incenze).

Modlitba nad obetnými darmi

             Misál s. 164.

 Pieseň vďaky

              O Eucharistii I., misál s. 473. 

Eucharistická modlitba

              Rímsky kánon s vlastnou vložkou V spoločenstve, Prosíme ťa, Bože a On večer pred svojím umučením. Misál s. 165.

 Sv. prijímanie: 

• Komentár: 

             Dnes sa bude sväté prijímanie rozdávať pod obidvoma spôsobmi. 

Spevy:   

• JKS, č. 270 /269/ – dve slohy;
• JKS – vhodné piesne podľa potreby

               Nádoby s hostiami sa odnesú do bohostánku; na oltári ostane len cibórium.

Modlitba po prijímaní:

              Misál, s. 168.            

• Komentár:      

Prenesenie Najsvätejšej Sviatosti

              Po modlitbe po prijímaní prejde kňaz pred oltár. Stojac vloží do kadidelnice tymian. Kľakne si a trikrát okiadza Oltárnu sviatosť. Odovzdá kadidlo. Vezme si vélum, zoberie nádobku s hostiami a zakryje ju koncami véla.

          Nasleduje sprievod k eucharistickej kaplnke v poradí: kadidlo, dve sviece, Ostatní prisluhujúci, a celebrant. Počas sprievodu sa spieva pieseň JKS, č. 270 alebo č. 264 alebo iná. (Najvhodnejším spevom je Sviatosť tela tajomného 1. – 4. sloha.)

          Keď sprievod príde na miesto úschovy Oltárnej sviatosti, sviece sa položia na oltár, kňaz vloží Sviatosť do svätostánku, ktorý ponechá otvorený. Nasype do kadidelnice tymian a okiadza Sviatosť. Pritom sa spieva pieseň JKS 317 (Prevelebnej tu Sviatosti, alebo Ctime túto Sviatosť slávnu). Potom kňaz  zatvorí bohostánok.

          Po krátkej tichej poklone kňaz a prisluhujúci vstanú, pokľaknú na jedno koleno a pôjdu pred oltár alebo vedľa neho.

          Kňaz v tichosti obnažuje oltár. Potom sa všetci hlboko uklonia a odchádzajú do sakristie. Lampy pred obrazmi svätých sa nezapaľujú. Ak je to možné odnesú sa z kostola aj kríže. Po obradoch sa odnesie oltárny kríž do sakristie 

Komentár: 

Na úvod pred sv. omšou. 

            Bratia a sestry, v mene pána farára, ktorý predseda dnešnej liturgii, vás vítam v našom farskom kostole na slávení Zeleného štvrtka.

Tak ako týždeň vrcholí slávením nedele, tak liturgický rok vrcholí v posvätnom Veľkonočnom trojdní umučenia a zmŕtvychvstania Pána, do ktorého práve vstupujeme. Je to najposvätnejšia časť liturgického roka.

            Veľkonočné trojdnie, ktoré výstižne voláme Trojdním ukrižovaného, pochovaného a vzkrieseného Krista, sa začína večernou svätou omšou vo štvrtok Pánovej večere, čiže dnes.

            V dnešnej liturgii sú hlavnými témami dnešného večera a noci sú:

- príkaz lásky ktorý Ježiš naznačil umývaním nôh učeníkom,

- ustanovenie Eucharistie pri Poslednej večeri,

- Ježišova modlitba na Olivovej hore v Getsemanskej záhrade a napokon jeho zajatie.

            Ježiš dáva pri poslednej večeri svojim učeníkom chlieb a víno a hovorí: „Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás... Toto je moja krv, ktorá sa vylieva za vás i za všetkých na odpustenie hriechov.“ Týmito slovami Ježiš Kristus ustanovuje sviatosť Eucharistie.

            Takto vkladá do eucharistickej obety svoje oslávené telo a svoju oslávenú krv, aby sme v omši zvestovali jeho smrť a zmŕtvychvstanie, kým nepríde v sláve.

            Každá svätá omša je preto skutočným sprítomnením Kristovej vykupiteľskej smrti. Aj tento kostol je teraz pre nás miestom Pánovej večere, kde sa schádzame ako jeho učeníci. Preto máme vyzdobený oltár. Ježiš nám zo svojho obetného stola podáva najväčší dar – svoje telo a krv – ako prameň nového života.

Keď oslavujeme ustanovenie Oltárnej sviatosti, naša radosť je taká veľká, že na chvíľu zabúdame na smútok, ktorý prevláda v týchto dňoch. Spievame slávnostné Glória – Sláva Bohu - za zvuku organa a za hlaholu zvonov.

Radosť z nesmierneho Pánovho daru vzápätí vystrieda hlboký smútok z Judášovej zrady i smútok z našich vlastných hriechov, krívd a zrád, za ktoré Ježiš podstúpi smrť na kríži. Preto umĺkne jasavý hlas zvonov i zvoncov, utíchne vznešený zvuk organa a až do Veľkonočnej vigílie ich nahradia tupé drevené údery klepáčov. 

Po pozdrave kňaza: 

Náš kostol je dnes Večeradlom. Je tu stôl: okolo neho my, učeníci, s Ježišom a apoštolmi. Je tu chlieb a víno.

Aj nám hovorí Pán: „S veľkou túžbou som si prial jesť s vami, tohto Baránka prv, než by som trpel“;  

„Vezmite a jedzte, toto je moje Telo“ - tak nás dnes pozýva Pán.

Pripravme si teraz ochotné a vnímavé srdcia i duše pre tieto sväté tajomstvá, v ktorých si pripomenieme ustanovenie Oltárnej sviatosti, sviatosti kňazstva i Pánovo prikázanie o bratskej láske.

Skôr ako prijmeme pozvanie Pána Ježiša k posvätné večeri, k Hodom lásky, sluší sa, aby sme si v duchu tejto lásky navzájom odpustili. Vyznajme pred Bohom i pred ľuďmi svoje hriechy a ľutujme ich s pokorou: 

Pred Glóriou

Dnes si pripomíname ustanovenie Sviatosti oltárnej a tým aj kňazstva. Preto nám dnes zaznie “Sláva Bohu na výsostiach”. Spoločne zaspievame tento chválospev za zvuku organu a hlaholu zvonov, aby potom utíchli počas celej doby Pánovho utrpenia. Znova sa slávnostne rozozvučia na Veľkonočnú vigíliu.

Pred I. čítaním

Ex 12,1-8.11-14

Pre izraelitov tvorila veľkonočná rodinná večera a požívanie baránka hlavnú časť oslavy vyslobodenia z Egypta. Keď ju Pán Ježiš slávil s apoštolmi sám sa stal Baránkom, obetovaným za vyslobodenia sveta. I k nám prichádza Pán Ježiš ako Baránok - Záchranca. 

Pred II. čítaním 

1 Kor 11,23-26       

V prvom čítaní sme vypočuli, ako slávili večeru starozákonného Baránka. Svätý Pavol nám teraz vysvetlí ako sa Pán Ježiš stáva tým Baránkom, keď ustanovil Eucharistiu a učí nás, ako sláviť večeru Pána – svätú omšu.  

Pred evanjeliom

Jn 13,1-15    

Evanjelista Ján pri správe o poslednej večery nehovorí o ustanovení Eucharistie, ale popisuje umývanie nôh, aby tak ukázal na veľkú Ježišovu lásku, ktorá ho viedla až na obetu kríža a k tomu, že ostáva s nami vo Sviatosti oltárnej.

Pán Ježiš názorne ukazuje, čo patrí ku kresťanské zbožnosti: nespočíva len v nábožných modlitbách, ale predovšetkým v ochote slúžiť druhým.

 Po homilii 

Podľa tradície sa v tento deň vybraným mužom umývajú nohy. Obrad umývania nôh má hlboký význam, vyjadruje Ježišovo pokorné gesto, ktorým vyhlasuje prvenstvo služby blížnemu. Sám to konal podľa: Neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť.

Preto teraz kňaz, podobne ako Kristus pri Poslednej večeri, umyje nohy vybraných ľuďom.

Uvažujme, ako my môžeme preukázať lásku svojim blížnym, ako im my môžeme, obrazne povedané, “umývať nohy”. 

Po modlitbe po prijímaní

            Kristus ponúkol Bohu - Otcovi obetu svojho života a pri poslednej večeri ju už nekrvavým spôsobom vopred vykoval. Oddelil telo od krvi, ako to bolo zvykom pri všetkých starozákonných obetách, a vykonal obetnú hostinu. Prijali sme jeho telo a krv. Teraz sa už začína uskutočňovať Kristova krvavá obeta. Ježiš odchádza do ticha Getsemanskej záhrady, aby sa tam v modlitbe k svojmu Otcovi pripravil na utrpenia a smrť. Tento odchod nám teraz pripomenie prenesenie Oltárnej sviatosti na bočný oltár.           

Počas obnaženia oltárov – po uložení Sviatosti oltárnej  

            Pán Ježiš v Getsemanskej záhrade bdie v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali. Ježiš ostáva sám, celkom opustený. Túto opustenosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok a zhasnuté večné svetlo na ňom, ale aj (práve prebiehajúce) obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich. Keďže Oltárna sviatosť je uschovaná v bočnej kaplnke, kde horí aj večné svetlo, kľakáme si tým smerom.

            Kristus prežíva smrteľnú úzkosť a prosí apoštolov, aby s ním bdeli: „Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia.“ Je to výzva aj pre nás. Aj keď sa dnešné obrady už skončili, v duchu ostaňme ešte v tichej adorácii s Kristom v Getsemanskej záhrade. Máme na to možnosť do 20:00.

Zajtra bude krížová cesta o 10:00.

Obrady, v ktorých si pripomenieme udalosti na Golgote, kde Pán Ježiš uskutočnil dielo nášho vykúpenia svojou smrťou na kríži, budú v tomto kostole poobede o 15:00.

Keďže obrady týchto dní sú bohaté na symboliku, ich popis máte na našej stránke: www.faraturzovka.sk.