Dnes si pripomíname výročie konsekrácie nášho farského kostola Nanebovzatej Panny Márie.
Slovo konsekrácia pochádza z latinského consecratio (zasvätenie niečoho/niekoho Bohu). Výraz je používaný na vyjadrenie premenenia podstaty chleba a vína vo sv. omši na Kristovo Telo a Krv. Môže ísť aj o vysvätenie kňaza na biskupa alebo o zasvätenie panny Bohu v rámci Obradu zasvätenia panien (lat. Ordo consecrationis virginum) a aj kostola. Používa sa pri tom krizma. Je to olivový olej zmiešaný z balzamom, ktorý biskup požehnáva počas slávnostnej sv. omše na Zelený štvrtok dopoludnia za účasti kňazov svojej diecézy.
Náš farský kostol Nanebovzatia Panny Márie bol postavený v rokoch 1757 – 1759 v barokovom slohu. Je to jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria. Interiér je zaklenutý valenou klenbou s lunetami. Kostol má predstavanú vežu. Konsekrovaný bol nitrianskym biskupom Jozefom Vurumom 10. augusta 1834.
Uvedomujeme si, že chrám – kostol je osobitným, viditeľným obrazom, či znakom Cirkvi. Aj preto mnohé svetové jazyky označujú Cirkev i chrám jedným výrazom (the Church, die Kirche, église, la chiesa, iglesia. Aj východniari volajú kostol cerkev). Kostol je totiž „domom Cirkvi“, po latinsky „domus ecclesiae“, čo znamená aj dom zhromaždenia. Je postavený preto, aby sa v ňom kresťania schádzali počúvať Božie slovo, spoločne sa modliť, prijímať sviatosti a sláviť Eucharistiu. Ako pripomína Obrad posviacky kostola, keďže kostol je navždy určený na tieto účely, podľa starobylej obyčaje Cirkvi sa patrí zasvätiť (konsekrovať) ho Bohu slávnostným obradom. Najdôležitejším a podstatným momentom tohto obradu je samotné slávenie Eucharistie.
Na niektorých starobylých chrámoch sa nad hlavný vchod umiestňoval zvláštny nápis: D.D.D.D. Je to skratka slov: Domum Dei decet decor. Znamenajú: Božiemu domu pristane krása (doslova pôvab). Je krásne, ak naše chrámy ozdobujeme nielen viditeľnými ozdobami, ale predovšetkým krásou nášho života. Aj o nás samých totiž platí, že sme chrámom živého Boha (porov. 2 Kor 6, 16).
Vážime si preto i tento náš kostol. I on je symbolom našej viery a viery našich predkov. Sú v ňom mozole tým, ktorí ho stavali na česť a slávu Božiu. Ale predovšetkým je symbolom Božej prítomnosti. Tu, vo svätostánku, medzi nami navzájom i v každom jednom z nás. Nikdy nezabudnime na to, čo nám povedal sv. Pavol: Boží chrám je svätý. A ním ste vy! Svätá liturgia Cirkvi takto vznešene ospevuje chrám vo výročný deň jeho posviacky