Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Nedeľou Zoslania ducha Svätého sme zakončili Veľkonočné obdobie a začali sme Cezročné obdobie po Zoslaní Ducha svätého, ktoré bude trvať po prvú adventnú nedeľu. 

Liturgický rok je zrevidovaný tak, aby sa zachovali, alebo obnovili v súlade s podmienkami našich čias tradičné obyčaje a poriadky posvätných období, ktoré nech si ponechajú svoj pôvodný charakter, aby sa slávením tajomstiev kresťan­ského vykúpenia, obzvlášť však veľkonočného mystéria, nále­žite živila nábožnosť veriacich.

Pozornosť veriacich sa tak sústreďuje predovšetkým na sviatky Pána, ktorými sa cez rok slávia tajomstvá spásy.

V Cezročnom období sa neslávi osobitný aspekt Kristovho tajomstva.

Skôr sa, najmä v nedeľu pripomína Kristovo tajomstvo v celej jeho plnosti.

Podľa apoštolskej tradície, ktorá má svoj pôvod v sa­mom dni Kristovho vzkriesenia, Cirkev slávi veľkonočné ta­jomstvo (mysterium paschale) každý ôsmy deň, právom nazvaný dňom Pána („dies dominica“ t.j. nedeľa): v tento deň veriaci sú povinní zísť sa vedno, aby počúvali slovo Božie a mali účasť na Eucharistii, a tak si pripomínali umučenie, zmŕtvychvstanie a oslávenie Pána Ježiša Krista a vzdávali vďaky Bohu, ktorý ich „vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znova splodil pre živú nádej“ (1 Pt 1,3). Preto nedeľa - deň Pánov - je prvotný sviatok, na ktorý treba s dôrazom sústre­diť nábožnosť veriacich, a to tak, aby sa stal zároveň aj dňom radosti a pracovného odpočinku. Nech sa iným slávnos­tiam nedáva prednosť pred nedeľou, iba ak tým skutočne najdôležitejším, pretože nedeľa je základom a jadrom celého liturgického roka.

 Myšlienky k liturgickej špiritualite

Cezročné obdobie je obdobím, v ktorom kresťanské spoločenstvo vierouvniká do hĺbky veľkonočného tajomstva a uvedomuje si mravné požiadavky nového života. Neodmysliteľnou podmienkou toho je počúvanie Božieho slova a usporiadanie života v jeho duchu. Preto Druhý vatikánsky koncil rozhodol, aby sa do liturgického slávenia zaviedlo hojnejšie a rozmanitejšie čítanie zo Svätého písma (porov. Konštitúcia o posvätnej liturgii SC, 35). Najmä nedeľné slávenia sú dôležitými okamihmi na ceste kresťanského dozrievania a obnovy v Kristovi. Ten istý Koncil kladie do stredu života kresťanského spoločenstva nedeľu ako týždenné slávenie Kristovho zmŕtvychvstania. „Každý týždeň, v deň, ktorý Cirkev nazvala dňom Pána, pripomína si Pánovo vzkriesenie, ktoré okrem toho slávi raz do roka spolu s blaženým umučením Pána na najväčšie sviatky – na Veľkú noc” (SC, 102).

Práve nedeľnou oslavou Kristovho vzkriesenia obnovuje v sebe kresťan vlastnú veľkonočnú existenciu a kráča „k plnej miere Kristovho veku” (porov. Ef 4, 13). Nedeľa je týždenným stretnutím sa zo zmŕtvychvstalým Kristom. 

Omše o Panne Márii v Cezročnom období

V Cezročnom období prichodí nám zmieniť sa o možnosti častej liturgickej spomienky na Pannu Máriu v sobotu: je to pamiatka starobylá a takmer nenápadná, ktorú pružnosť teraz platného kalendára a rozmanitosť predlôh v misáli robí v tej najväčšej miere príhodnou a príťažlivou. 

Omše vo feriálnych dňoch

V Cezročnom období sa môže ako feriálna omša brať okrem modlitieb predchádzajúcej nedele hociktorý formulár z 34 nedieľ v Cezročnom období. Namiesto feriálnej omše možno sláviť:

– omšu o svätom, ktorý má v ten deň ľubovoľnú spomienku;

– omšu o svätom, ktorý je na ten deň uvedený v martyrológiu;

– omšu za rozličné potreby;

– votívnu omšu;

– každodennú omšu za zosnulých. Táto omša sa však môže sláviť len vtedy, keď sa aplikuje za zosnulých, a kňaz má brať formulár omše umiernene, aby sa bez príčiny a často nevynechávali predpísané čítania vo feriálnom lekcionári na jednotlivé dni.

Čítania pri všetkých omšiach o svätých, za rozličné potreby a vo votívnych omšiach sú z príslušnej férie, ak si nevyžaduje osobitné slávenie vlastné čítania.

Vo feriálnych dňoch sa berie jedna zo spoločných prefácií alebo prefácia (spolu s eucharistickou modlitbou) 2. a 4. eucharistickej modlitby.

V omšiach o svätom sa môže vziať prefácia spoločná alebo prefácia o svätých, ak nie je v omši o svätom vlastná prefácia.

V omši za rozličné potreby a vo votívnych omšiach sa berie prefácia spoločná, ak nie je v príslušnej omši určená iná prefácia.

Liturgická farba tohto obdobia je zelená, ktorá sa môže použiť aj v omšiach za rozličné potreby a vo votívnych omšiach, ak sa v príslušnej omši nepredpisuje iná farba.

 




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2019.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.