Minule:
V celom Rímskom misáli sa upraví tento prívlastok Panny Márie na „preblahoslavená“
Odpovede ľudu na čítania, Sláva a Verím... ostanú nezmenené
Modlitby veriacich:
Zastavíme sa pri krátkej poznámke v smerniciach misála: Potom nasleduje všeobecná modlitba čiže modlitba veriacich. Táto časť je veľkým darom II. vatikánskeho koncilu. Liturgia sv. omše sa tým vrátila k forme v rannom kresťanstve. Tieto modlitby, ktoré mali väčší rozsah (podobne ako modlitby na Veľký piatok) vlastne už akoby začínali Liturgiu Eucharistie, alebo ju aspoň premostili. V rannom kresťanstve sa jej nemohli zúčastňovať kajúcnici a katechumeni. Tieto modlitby sú totiž účasťou na Kristovom všeobecnom kňazstve. Dnes si to kresťania môžu plnšie uvedomiť, pri príprave katechumenov. Keď som pripravoval dospelých (katechumenov) na krst a keď som ich podľa obradu vyprevadil z kostola, veriaci sa pýtali, prečo som ich vyhnal. Po vysvetlení, že nepokrstení nemôžu mať ešte účasť na tomto Kristovom kňazstve, veriaci si uvedomili, že je pre nich česť byť na týchto modlitbách a Liturgii eucharistie.
Liturgia Eucharistie.
Po skončení liturgie slova začína spev na obetovanie. Medzitým posluhujúci položia na oltár korporál, purifikatórium, kalich, palu a misál.
Odporúča sa, aby veriaci vyjadrili svoju účasť prinášaním darov. Môžu priniesť chlieb a víno pre slávenie Eucharistie alebo iné dary, určené pre potreby Cirkvi a chudobných. Teda nie, ako to bolo priam hitom pri sv. omšiach pre mladých, že prinášali dary, ktoré si potom nechali a komentovali (napríklad loptu, zrkadlo, mobil...).
Kňaz, stojac pri oltári, vezme paténu s chlebom, oboma rukami ju drží trocha pozdvihnutú nad oltárom a keď sa spieva potichu a ak sa nespieva môže tieto slova hovoriť nahlas: Požehnaný si, Pane, Bože všetkého, pretože sme z tvojej štedrosti prijali tento chlieb. Obetujeme ti ho ako plod zeme a práce ľudských rúk, aby sa nám stal chlebom života.
Tu je zmena, na ktorú si kňazi musia zvyknúť. I ľud, lebo na konci nezvolá: Zvelebený Boh naveky! Ale: Požehnaný Boh naveky!
Najskôr všeobecne k týmto modlitbám:
V obnovenom omšovom poriadku po Druhom vatikánskom koncile boli pôvodné modlitby kňaza počas obetovania nahradené týmito modlitbami. V latinčine je slovo „benedictus“. To sa najvhodnejšie prekladá ako „požehnaný“, hoci my to to slovo vnímame skôr, že „Boh žehná“. Týmto pojmom sa však označuje vlastnosť Boha. V Starom zákone sa často označuje Boh termínom „požehnaný“ a takto začínajú mnohé modlitby. Boh nie je požehnaný v zmysle, že jeho niekto požehnal, ale ako ten, ktorý má silu a preto v jeho mene aj my môžeme požehnávať. V Starom zákone môžeme nájsť o tom mnohé svedectva.
Doterajšie modlitby pri obetovaní chleba a vína zneli: Dobrorečíme ti, Bože, Pane svetov, že sme z tvojej štedrosti prijali tento chlieb. Obetujeme ho tebe ako plod zeme a práce ľudských rúk, aby sa nám stal chlebom života.
V novej úprave sa navrhuje miesto Bože, Pane svetov, Pane, Bože všetkého. Totiž doterajší preklad „Deus universi“ ako „Pane svetov“ možno označiť za nesprávny (naráža na existenciu rôznych svetov, dimenzií). V latinskej tradícii je to rozšírený výraz, ktorým sa vyjadruje, že Boh je Pánom celého stvorenia. Preto je navrhnutý preklad „Bože celého stvorenia“. Nie je nám známy iný preklad v modernom jazyku, ktorý by vyjadroval čosi podobné ako je naše súčasné „Pane svetov“.
Pozorní čitatelia si všimli, že po prefácií sa spieva: Svätý, svätý, svätý Pán, Boh všetkých svetov. Aký je tam navrhovaný text? Ostáva. Prečo? Prijala sa zásada, že texty ľudu sa budú meniť len z vážnej príčiny. Aj keď je potrebné dať preklad do súladu so zmyslom pôvodom židovských, takýto preklad uvádza napr. už Omšový poriadku z roku 1969. A v origináli ide o iné slovo (nie „Deus universi“, ale) „Sabaoth. Takže by malo byť preložené: „Pán Boh celého stvorenia“, nie „všetkých svetov“. Od zmeny sa upúšťa vzhľadom na problém pri úprave nápevu – všetky súčasné nápevy by vlastne po zmene boli nepoužiteľné. Na iných miestach v liturgii sa však odporúča ponechať „Pán zástupov“.
Uvidíme.
Nabudúce
Eucharistická modlitba