Minule:
Vieru zdokonaľujme nasledovaním Krista
Nasledovanie nie je len napodobňovanie
Recept na svätosť je v bohatstve sv. omše
Zdokonalenie modlitby
Modlitba je základ kresťanského života. Máme o nej veľa štúdii, návodov. Dnes by to malo byť viac z pohľadu sv. omše.
Svätá omša je spoločná modlitba celej Cirkvi vykonávaná v konkrétnych podmienkach, s presne určeným spoločenstvom zhromaždeným pri oltári. Je modlitbou zídeného ľudu. O atmosfére tejto modlitby rozhodujú tí, ktorí prišli, aby spolu s kňazom zvelebovali Otca. Jej hodnota – z hľadiska ľudského vkladu – je súhrnom hodnoty modlitieb jednotlivých účastníkov. Kňaz akoby zbieral do „košíka“ modlitby účastníkov a predkladá ich Otcovi. A tu sa objavuje jeden detail tejto skutočnosti. Ľudia sa tak modlia počas sv. omše, ako sa modlia súkromne, sami.
Takže je súvis medzi osobnou modlitbou a modlitbou počas sv. omše.
Je to úplne samozrejme. Ak sa veriaci nemodlia osobne, nevidno väčšie modlitbové zaangažovanie, keď sú zhromaždení pri oltári. Uvedomujeme si to najmä pri sobášnej sv. omši (a vôbec, pri mimoriadnych akciách). Sú tam aj ľudia čo chodia denne do kostola. V týždni ich je tam zo dvadsať a „ozvučia“ kostol. Pri sobáši to býva trápne. Samozrejme nejde o „prekrikovanie“, ale aby ich bolo počuť. Niečo to naznačuje – prinajmenšom slabú osobnú vieru, slabé nasledovanie Krista. Nevedia vydať svedectvo viery pred tými čo do kostola nechodia.
Ale, či sa vôbec vedia modliť?
Nejde tu o to, vedieť texty. Obetná Hostina je veľkou modlitbou a účasť na nej si vyžaduje ovládať umenie modliť sa, preto venujme dosť času tomu, aby sme sa naučili modliť sa. Ježiš túto náuku chápal ako časť svojej misie na zemi. Prvých účastníkov Hostiny vo Večeradle učil modliť sa, čiže rozhovoru s nebeským Otcom.
Edward Staniek píše: Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že ľudia veľmi pozorne počúvajú každú konkrétnu úvahu na tému zdokonalenia modlitby. Pre mňa, ako kňaza, jednou z veľkých nádejí v tomto beznádejnom svete, v akom žijeme, je táto ochota ľudí učiť sa modliť. Sú veľmi vďační za každú prednášku, za každé usmernenie venované modlitbe.
Dnešný človek vie, že sa nevie modliť a chcel by to podľa možností robiť čo najlepšie. Niekedy sa ospravedlňuje nedostatkom času na modlitbu, ale vždy uznáva zanedbanie modlitby ako hriech. Modlitba je najkratšia cesta k prehĺbeniu náboženského života nášho pokolenia. Paradox však spočíva v tom, že čím viac ľudia čakajú na poučenia o modlitbe, tým zriedkavejšie ich počujú. Veľmi často vyzývame k modlitbe, možno až veľa; naproti tomu konkrétne poučenia, ktoré sa týkajú toho, ako sa modliť, sú veľmi zriedkavé a často nie sú v najlepšom vydaní.
Dodáva:
Keby sme naučili ľudí modliť sa v duchu a pravde „Otče náš“, a teda v evanjeliovom duchu, tak všetky ďalšie poučenia na tému sv. omše a účasti na nej by boli prijímané bez odporu a bez výhrad. Veriaci by objavili Eucharistickú obetu ako najdokonalejšiu formu modlitby a urobili by všetko, čo môžu urobiť, aby svoju účasť na tejto modlitbe Krista a Cirkvi neustále zdokonaľovali.
Výzva k priateľovi kňazovi
Usiluj sa, aby si nezanedbal žiadnu príležitosť poučovať ľudí o modlitbe a neskonči výzvou k modlitbe, lebo oni dobre vedia, že sa majú modliť. Situácie, v ktorých budeš môcť hovoriť na tému modlitby, určite nebudú chýbať. Keď Ti tak veľmi na tom záleží, aby si oživil ich účasť na sv. omši, tak cesta k tomu je krátka a istá. Pomôž im zdokonaliť sa v modlitbe.
Modlitba pozdvihnutie mysle
Niektorí sa radi odvolávajú na napomenutia Písma, že nemáme hovoriť veľa ako pohania, (Mt 6,7) ale v Duchu a pravde (Jn 4, 24). Lepšie je zmenšovať počet slov a dávať viac pozor na ich obsah, dobre vnímať to, čo hovoríme a najmä čo hovorí Boh k nám.
Ak je modlitba rozhovor duše s Bohom, dá sa povedať, že Boh by mál hovoriť k nám. Ako?
Boh hovorí tomu, kto to čaká - počúva. Na koho zostúpil Duch svätý? Na tých, ktorí sa k nemu modlili, čakali ho. Treba pozorne čítať slová žalmov, pretože to sú Božie slová. Vôbec Sväté písmo. Boh nám môže dať odpoveď cez kázeň, udalosť, priateľa, knihu...
Konkrétne:
Boli sme pár dní v seminári. Spoznávali sme sa. Hovorili sme o tom ako sme sa dostali do seminára. Jeden hovorí: Už som bol prijatý do seminára, ale stále som nebol rozhodnutý. Prechádzal som sa po Nitre s priateľkou a rozhodoval sa či baliť kufre, alebo „baliť“ priateľku. Niečo mi povedala, rozhodol som sa pre seminár.
Škoda, že som sa ho nepýtal podrobnejšie. Už nemôžem, lebo už je vo večnosti, ale cez priateľku k nemu – ako hovoril - prehovoril Boh. A považoval to za Boží hlas, v kňazstve bol horlivý a z ľudského pohľadu úspešný. Ovplyvnilo to jeho celý život a cez neho životy mnohých ďalších.
Nabudúce:
Modlitba - pozdvihnutie srdca