Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Minule:

Definícia lásky

Pojmy vyjadrujúce lásku.

V gréčtine vzniklo nové slovo, aby vyjadrilo Ježišovu lásku

 

Zdokonaľovanie sa v láske 

Boh je láska (l Jn 4, 16) a tak základom duchovného života by mala byť láska.

Sv. Ján Klimak píše: «Kto hovorí o Božej láske, ho­vorí o Bohu samom. Je neľahké a nebezpečné dať sa do reči o Bohu pre toho, kto dobre nespája pojmy. Hovoriť o láske je záležitosť pre anjelov. Aj pre tých je to viac alebo menej náročné podľa stupňa osvietenia, ktorého sa im dostáva. Boh je láska (1 Jn 4, 16). Kto by chcel vylo­žiť slovami hĺbku tohto pojmu, podobal by sa slepému, ktorý stojí na lodi a chce zmerať, kam až siahajú morské hlbiny.»

Napriek tomu sa však my ľudia musíme vyjadrovať slovami. Vysvetľovanie pojmu «láska» nás naučili všeličo o jeho obsahu. Aká „láska“ je Boh? Ako nás miluje a môže nás milovať?

Už sme to trochu hovorili. Skúsme ako sa k tomu vyjadruje filozofia. Čo hovorí Aristoteles znie pesimisticky: „Boh nemôže milovať človeka, svet a nič mimo seba. Milujeme totiž to, po čom túžime. Túžime po tom, čo potrebujeme. Boh nepotrebuje nič zvonku, pretože má všetko. Je teda šťastný sám so sebou a okrem seba nič iné nemiluje.“

Teda Boh podľa tohto filozofa nemôže milovať ani človeka. Vidíte, neprišiel k agapé.

Preto podľa ich mytológie umiestňovali svoje božstvá na známy Olymp, tam si žili a o svet sa nestarali.

Preto muselo vzniknúť nové slovo na pomenovanie Božej lásky.

Druhé vysvetlenie

Platón vo svojej Hostine (Symposion) hovorí o láske, ale z pozície človeka: „Človek nemôže žiť bez lásky k Bohu. Potrebuje­me totiž veci hmotné, ale nadovšetko, celou bytosťou svojej duše túžime po kráse, pravde, dobre. Plnosť toho však je iba v Bohu, preto milujeme Boha. Bez lásky k Bohu by človek nebol ani človekom schopným ideálov.“ Hovorí teda o erose (chudobe) človeka. Čo však Boh?

Tretia zásada sa nám však zdá opäť zvláštna, i keď plynie logicky z predchádzajúceho: Šťastie nie je v láske, ale v sebestačnosti (autarkeia).

Kto po niečom túži, ne­má to. Nerobí nás šťastnými to, čo nemáme, ale to, čo máme. Milujeme však aj to, čo nemáme. Láska je teda aký­si výraz chudoby. Preto sa v bájosloví boh Eros zrodil z matky Penie, nedostatku– ako sme už minule spomenuli.

Preto sa nečudujme, že sv. Pavla na Europagu Gréci vysmiali. Ako nám tu môžeš hlásať Boha, ktorý sa stará o človeka a dokonca za nás zomrel. Preto apoštol píše, že kríž je pre Grékov bláznovstvo.

Ako to teda je s láskou Boha?

Proti týmto trom tvrdeniam gréckej filozofie stoja tri, na prvý pohľad celkom protichodné pravdy zjavenia: 1. Boh je láska (1 Jn 4, 16); 2. všetka láska pochádza od Boha; 3. dokonalosť človeka je v láske, teda i jeho šťas­tie.

Preto sa v textoch Písma používa iné slovo: agapé. Pripomeňme si preto sv. Augustína: Boh stvoril a riadi svet nie preto, že by ho potreboval, ale aby mal komu preukazovať dobro. Taká je teda Božia láska.

Dôležité je, či je mož­né, aby sa taká láska mohla uskutočňovať u človeka. My predsa neustále potrebujeme toľko vecí, preto stále po niečom túžime.

Najviac však túžime po Bohu. Boh môže zo svojej hojnosti dávať nám, ale my mu nemôžeme rovna­kou láskou odplácať. Nemôžeme mu dávať zo svojho nadbytku.

Táto nerovnosť lásky trápila sv. Katarínu Siensku. Čudovala sa tomu, že ju Ježiš miluje, hoci on z toho nič nemá a ona sa mu ničím nemôže odvďačiť. Preto si raz povzdychla, že by mu rada urobila niečo úplne ne­zištne, bez odmeny. Ježiš sa usmial a povedal jej: „Mne nemôžeš poslúžiť v ničom, ale môžeš pomáhať svojmu blížnemu. Je nemožné, aby si milovala nezištne, bez akejkoľvek odmeny mňa samého. Ale postavil som ti po boku blížneho, aby si mohla jemu urobiť to, čo chceš urobiť mne: milovať ho nezištne, bez odmeny, bez výho­dy“. Preto dokázala už ako dvadsať ročná obetavo a s veľkou láskou slúžiť najpostihnutejším malomocným.

Tu vidíme prečo svätci robili také charitatívne diela! Zároveň to, že sv. Omša bola pre svätých zdrojom energie k charite.

Sv. omša z tohto pohľadu

Boh sa nám v Ježišovi dáva celý - neskutočná, až neuveriteľná Božia láska. Vrcholom stretnutia s Bohom v Eucharistii, je radosť z toho, že patríme k milovaným od Boha. Ako aj ten, a tí, ktorí sú vedľa nás. Nás to obšťastňuje a milujeme všetkých okolo!

Nabudúce:

Skutočnosti dvojakej lásky:

Učiť sa umeniu lásky pri sv. omši a pre sv. omšu




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2019.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.