Minule:
Vzdialená príprava na slávenie sv. omše:
Objavme hodnotu stretnutia pri stole
Všímali sme si pána Ježiša pri stole
Čo s rodinnými slávnosťami – meniny narodeniny?
Príprava na slávenie sv. omše
Edward Staniek píše:
Urazil sa na mňa jeden z kňazov, ktorého som stretol v katechetickej miestnosti po skončení katechézy o sv. omši. Čakal som na neho na chodbe a počul som, s akým dojatím hovoril deťom o tajomstve Eucharistie.
Keď sme zostali sami, a videl som pod lavicami kúsky pohodeného a pošliapaného chleba, povedal som mu: „Vychovaj deti najskôr k úcte voči chlebu, a až potom im hovor o Eucharistickom Chlebe“.
V miestnosti, kde deti stúpajú po chlebe, katechéza o sv. omši určite nebola vydarená.
Je to také dôležité?
Ježiš prikázal Apoštolom pozbierať omrvinky chleba po zázračnom rozmnožení a tým samým ich učil úcte k tomuto Božiemu daru. Človek, ktorý každodenne prosí: „Otče..., chlieb náš každodenný daj nám dnes“, a súčasne si neváži chlieb, vysmieva sa zo samého Boha. Zničenie daru pred očami Darcu je totiž zjavným výsmechom Darcu i daru.
Situácia v tomto ohľade je zastrašujúca. Hovorí o tom novinový článok: Tony jedla v kontajneroch!
Nezmyselné plytvanie s potravinami v hypermarketoch ... a 715-tisíc Slovákov trie biedu. Neuveriteľne plytváme! Podľa najnovšieho prieskumu Európskej únie každý z nás vyhodí ročne až 178 kíl potravín a nešetria ani obchody. V kontajneroch tak končia denne stovky kilogramov jedla, ktoré sa ešte dá skonzumovať!
„Podľa štúdie Európskej komisie sa v 27 členských krajinách Únie vyhodilo takmer 90 miliónov ton potravín,“ upozornila Jarmila Halgašová, riaditeľka Potravinárskej komory Pritom len v samotnej Únii žije 79 miliónov ľudí na hranici chudoby, u nás je to okolo 715-tisíc ľudí.
Biedni si jedlo vážia
Na celej našej planéte sa podľa OSN ročne vyhodí až 1,3 miliardy ton potravín, čím sa premrhá takmer pol miliardy eur. Plytvanie je viac problém rozvinutých krajín, kde obchodníci aj spotrebitelia vyhadzujú dobré potraviny do odpadu. Kým priemerný Európan vyhodí ročne 178 kilogramov potravín, v subsaharskej Afrike, južnej a juhovýchodnej Ázii je to len asi 11 kilogramov na hlavu.
Kto plytvá najviac
„Najväčšie množstvo, až 40 percent jedla, ktoré končí v odpade, vyhodia domácnosti,“ vraví Halgašová. Príčinu vidí aj v tom, že nevieme rozlišovať medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti. Potravinami však vo veľkom plytvajú aj obchodníci.
Obchod kŕmi srnky
V obchodoch sa plytvá napriek tomu, že sú tam profesionáli, ktorí majú prehľad v dátumoch, takže môžu v predstihu riešiť problém s potravinami, ktorým sa už skončila záruka. „Od roku 2012 spolupracujeme so Slovenskou poľovníckou komorou a so Slobodou zvierat a potraviny zníženej kvality tak idú na prikrmovanie lesnej zveri alebo kŕmenie zvierat v útulkoch,“ vraví Tomáš Ferenčák, hovorca siete hypermarketov. Množstvá jedla, ktoré končia v odpade, však neuviedol.
Sociálne predajne
Aj ďalší z reťazcov tvrdí, že potravinami neplytvá. „Vlani sme poskytli vyše 250-tisíc kusov výrobkov pre sociálne obchody. Spolupracujeme s Potravinovou bankou Slovenska a tovar dávame do potravinových výdajní napríklad v Košiciach, Nitre, Ružomberku a v Žiline, ale aj do iných miest Slovenska,“ uviedol Martin Gärtner, hovorca siete supermarketov.
Na charitu ide málo
Celkom iný názor na spoluprácu so supermarketmi má však šéf samotnej Potravinovej banky. „Reťazce o našu službu veľký záujem nemajú. Po potraviny chodíme k nim len poriedko. Vyjadrili sa, že pre nich je lepšie zlikvidovať tovar do odpadu, ako ho darovať,“ kritizuje Marko Urdzik.
Tvrdí, že Potravinová banka dokáže veľmi rýchlo, už do troch hodín od zatelefonovania, prísť na hociktoré miesto na Slovensku a odobrať potraviny, ktorým sa končí dátum spotreby.
„Za takéto potraviny však obchodom nič neplatíme, keďže ich dávame charite.
Reťazce teda nemajú motiváciu, aby nám ponúkali tovar, ktorému sa blíži ukončenie dátumu spotreby,“ doplnil Urdzik. (vm)
Jesť sa dá aj z odpadu
Nemec Raphael Fellmer zachraňuje potraviny, ktorých sa reťazce zbavili Ide to aj inak! Nemec Raphael Fellmer nepotrebuje na prežitie peniaze.
Jedáva potraviny, ktoré po záruke vyhadzujú supermarkety!
Aj v Nemecku končí mnoho použiteľných potravín v kontajneroch. Raphael Fellmer, absolvent vysokej školy v holandskom Haagu, si na tomto zistení postavil svoju životnú filozofiu.
„Tým, čo robím, chcem poukázať na dnešnú prehnane konzumnú spoločnosť,“ vysvetlil Fellner.
Delí sa s ostatnými
Najskôr začal vyberať smetiaky supermarketov, aby zachránil jedlo, ktoré sa dalo konzumovať. Neskôr oslovil biosupermarket, či by nemohol priamo dostávať zvyšky týchto jedál. A podarilo sa! Jedlo, ktoré pracovníci supermarketu nechcú, si môže vziať. Dnes už v Nemecku pôsobia stovky pomocníkov a rozdávajú ho tam, kde treba.
Nemci to dokážu
Na rozdiel od nás má charita v Nemecku oveľa väčší osoh z nepredaných potravín Organizácie prezývané Tafel (stôl), sú v každom väčšom meste a tiež na vidieku.
Zlacnia alebo rozdajú
V 2 500 predajniach nemeckých supermarketov ako Billa, Merkur či Bipa sa ročne vyhodí 1 až 1,5 percenta tovaru. Ten sa potom posiela do charitatívnych organizácií ako spomínaný Tafel, Červený kríž či lokálne združenia.
Ďalšia inšpirácia: v Nemecku, susednom Rakúsku aj v Česku už fungujú komunity, ktoré si vymieňajú nespotrebované potraviny, aby nevyšli nazmar. Slovník šetrenia Foodsharing – stránka, prostredníctvom ktorej si ľudia môžu vymieňať potraviny.
Wasteleaks – internetová stránka, ktorá mapuje plytvanie jedlom, energiou, vodou a ďalšími komoditami, ktorých sa dopúšťajú supermarkety, výrobcovia a iné spoločnosti.
Freegani – ľudia žijúci bez peňazí.
Tafel (po nemecky stôl) organizácie, ktoré chudobným rozdávajú potraviny
Možno ste sa aj vy pozastavili nad množstvom a otázkou prečo sú málo ochotní dávať. Samozrejme zo zištných dôvodov. Potom by nekupovali a nemali zisky.
Ako mrhajú potravinami domácnosti?
To by bola kapitola sama o sebe.
Ľady sa pohli aj u nás.
V ostatnom čase sa mení legislatíva a naše obchody budú mať možnosť spolupracovať s charitatívnymi organizáciami.
Donebavolajúci hriech
Je jasné, že každodenne nivočíme tony chleba, a predsa si uvedomujeme, že súčasne na svete zomierajú ľudia od hladu.
Nesprávny vzťah k chlebu, nedostatok úcty voči nemu, je hriechom voči Bohu, voči hladujúcim blížnym i voči chlebu. Človek si takto uzatvára cestu k objaveniu tajomstva Eucharistie, lebo si neváži obyčajný chlieb, nedokáže s patričnou úctou zohýbať kolená pre konsekrovaným Chlebom.
U Slovanov bol zvyk vítať chlebom a soľou
To svedčí skoro o posvätnom prístupe predkov k chlebu, a to v celom procese jeho dorábania, t.j. od zrna, sejby, žatvy cez mletie, skladovanie múky, tajomstvo vlastného pečenia, až po jeho symbolický význam, kde bol podaný do rúk čestných hostí, pri požehnaní novomanželov atď.
Chlieb v našej tradícii bol vo veľkej úcte.
Naši starí rodičia, keď padol kúsok chleba na zem, zdvihli ho a s úctou pobozkali. Keď načínali nový bochník, urobili na ňom znak sv. kríža. Modlitba pred jedlom mala zvláštny význam. A dnes? Hovorí sa o výrobe chleba, detí si myslia, že mlieko sa vyrába vo fabrikách...
Myslím, že chápeme úzky vzťah medzi úctou k chlebu a k Eucharistii
Škoda, že tak ľahko vyhadzujeme perly, zberané a uchovávané v našej pokladnici kultúry cez celé stáročia. Zhromaždili ich mnohé pokolenia a jedno nerozvážne pokolenie premárni navždy celé toto vznešené úsilie. Niet však pochybností, že starosť o úctu k chlebu je jednou z povinností toho, kto ohlasuje Evanjelium a má úzke spojenie s výchovou ľudí k plnej účasti na Eucharistickej Hostine a adorácii Najsvätejšej Sviatosti. Od tejto povinnosti nás nikto nemôže oslobodiť, ona jednoducho vyplýva z príkladu, aký nám zanechal Kristus.
Nabudúce:
Úcta k alkoholu