Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Minule:

Omša nekončí, keď kňaz povie: „Choďte v mene Bo­žom."

Z kostola nikdy nevychádzam sám, vychádzam s Ježišom a vykonávam svoje úlohy spolu s ním.

Pomaly mizne vedomie samoty a jej miesto zaberá tvorivé vedomie prítomnosti Krista v našom živote.

Vzdialená príprava na slávenie sv. omše:

Výchova k účasti na sv. omši je veľmi široký problém a určite sme ho nevyčerpali. Aby sme cestu z kostola a najmä život dobre zvládli je potrebné veľa. Budeme hovoriť o vzdialenej príprave na slávenie sv. omše:

OBJAVIŤ HODNOTU STRETNUTIA PRI STOLE

Budeme všímať charakteristické postoje kresťana, ktoré majú bezprostredné spojenie s prežívaním bohatstva Večeradla.

Na začiatku chcem upozorniť na potrebu výchovy veriacich k evanjeliovému stretnutiu pri stole.

Správne prežívanie sv. omše sa úzko spája so správaním ľudí pri stole, a to tak vo všedné dni, ako aj vo sviatky. Kresťan musí objaviť hodnotu stretnutia pri stole, ktoré nie je zamerané na vyprázdnenie tanierov, ale na obohatenie srdca a rozvíjanie medziľudských vzťahov. Dnešný človek najčastejšie pri stole požíva pokrm, a zriedka kedy sa dokáže stretnúť s ľuďmi tak, aby vstal od stola šťastný, s bohatším srdcom a s vedomím obohatenia iných.

Svojho času najmenej rozvodov bolo v Taliansku a Francúzku. Prečo?

V Taliansku boli najneskôr dovolené rozvody a taliani majú zmysle pre rodinu. Ale čo liberálne Francúzsko? Sú tam gurmáni, radi stolujú a nevedia si predstaviť obedovať „na stojaka“. Preto posúvajú obed na čas, keď sú všetci pohromade.

Všimnime si Evanjelia z pohľadu stretnutí Ježiša pri stole

Môžeme byť priam očarený množstvom hostín, ktorých sa zúčastnil Ježiš. Tam skoro vždy išlo o bohatstvo ducha. Evanjelisti nespomínajú to, čo bolo podané na stole, ale zvlášť komentujú výpovede Krista a účastníkov alebo dôkladne predstavujú udalosti, ktoré sa stali pri stole. Ľahko možno vidieť, ako Ježiš postupne vychovával Apoštolov k stretnutiu pri stole vo Večeradle.

Tento prístup Krista je pre nás vzorom.

Nie je ľahké vytvoriť evanjeliovú atmosféru hostiny pri meninách, narodeninách, pri príležitosti krstu, svadby, jubilea, ale pokúste sa sami vypracovať isté modely stretnutí pri stole, ktoré obohacujú. Nechcel by som, aby mali výlučne náboženský obsah, nejde o to, ale je dosť pekných a vážnych tém, ktorých sa oplatí dotknúť a pohovoriť si o nich. Je tam miesto na diskusiu o filmoch, o knihe, o udalostiach, o organizovaných výletoch.

Rodinné oslavy

V nedeľu mi jedna farníčka hovorí: Poobede neprídem, lebo máme veľkú rodinnú oslavu. Ja: Čo oslavujete? Ona 19. rokov vnuka. Ja podivene: Aj to sa veľkolepo oslavuje? Ospravedlňujem sa. Je to dobre ak sa oslavuje! Ak je to v triezvom duchu, myslím, že je to dobre! Lepšie ako keby šli niekde na chatu a tam „oslavoval“.

Čoho sa vyvarovať?

Opätovne spomienka na minulosť, na pána biskupa Petra Dubovského, ktorý na birmovke v Dobroči (rok 1992) pri obede povedal. Chybou slovenských rodín je, že pri obede (ak sa vôbec stretnú), riešia problémy rodiny – známky, zle správanie, výčitky manželovi, manželke... Obed by mal prebiehať v čo najpriateľskejšej atmosfére. Sám pán biskup šiel príkladom. Nevyčítal pri obede, nedostatky, bol prijemný spoločník.

Nejde o množstvo jedla, ale o radosť stretnutia s ľuďmi.

Malo by ísť o bohatstvo ducha, o šťastie so stretnutia s kýmsi, kto obohacuje.

Mládež dnes skoro všeobecne oslavuje v spoločenstve svojich kamarátov. Prečo? Pri obede sa im často len vyčíta! Radšej unikajú!

Čo s rodinnými slávnosťami – meniny narodeniny?

Ako často sú to hostiny po ktorých ostane množstvo špinavého riadu, veľa riadenia, veľa prázdnych fliaš, bolesť hlavy... a ostanú unavení oslávenci a prázdne vrecká. Starosť o bohatstvo stolov je ukazovateľom primitivizmu a nezrelosti človeka. Kto chápe hostinu výlučne ako príležitosť na jedenie a pitie, ten vydáva svedectvo, že vôbec nedorástol na to, aby zasadol k stolu.

Tento týždeň ma zaujala reportáž z mešity. Mohamedani tam stali v radoch. Nesmie byť medzi nimi medzera. Ako si my sadáme v kostole – čim viac od druhého. Sme tak atomizovaní aj v rodinách?

Určite je to ťažká úloha. Ide o pozdvihnutie kultúry.

Avšak, ak chceme, aby ktosi objavil tajomstvo Eucharistickej Hostiny, tak je potrebné, aby najskôr objavil hodnotu stretnutia so svojimi priateľmi pri obyčajnom stole. V opačnom prípade všetky poučenia o veľkosti eucharistického stola je príslovečným hádzaním perál pred svine.

Na farskej rade zaznelo, že robím chybu, lebo nedávam čítať deťom lekcie a tak ich nepriťahujem do kostola

O tom prečo sme už hovorili – sv. omša nie je záležitosť deti. Je to záležitosť rodiny. Keby detí a mládež pekne v rodine stolovala, šla spolu na sv. omšu, nešli by mládenci (skôr ešte deti) počas omše na pivo. Koľko rodín vidíme v kostole spolu? Otec, matka, deti nesedia v jednej lavici.

Nabudúce:

Úcta k chlebu




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2019.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.