Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Minule:

Cesta do kostola by mala pomôcť k hlbokému prežitiu Obety

Ideme aj so starosťami, ale aj s dôverou

Čas pred sv. omšou využívame na sústredenie.

Ako v kostole?

Naladenie sa i na spoločenstvo

Ak idem na oslavu, nemyslím len na jedlo, ale aj na oslávenca, účastníkov oslavy. Tešíme sa na stretnutie s nimi. Sme na nich zvedaví. Takéto naladenie je dobrou prípravou srdca k účasti na sv. omšu, pretože čím je plnšie stretnutie človeka s bratmi, tým dokonalejšie je jeho stretnutie s Bohom. Mnohí nechodia do kostola, lebo majú v srdci napätie voči iným. Srdce otvorené pre ľudí je súčasne otvorené i pre Boha. Takáto príprava je možná dokonca vtedy, keď sa ide v skupine do kostola a cestou sa vedie rozhovor. Ťažko je vyžadovať od ľudí, aby to boli náboženské rozhovory – čo by bolo ideálne – ale pre toho, kto sa chce pripraviť na účasť na sv. omši, nasmerovanie tých obyčajných rozhovorov je možné.

Nebadane možno nasmerovať rozhovor i duchovne

Napr. V tej krajine... je to bolestné, chúďa suseda sa dostala do nemocnice... budeme sa za ňu (nich) modliť...

Stáva sa, že ľudia myslia i hovoria o tom, čo ich trápi, čo ich bolí a s čím sami idú k oltáru.

Určite je to cenné, ale príliš sa koncentrujú na seba. Myslenie na iných je značne tvorivejšie. V každom prípade, s mierou, akou sa blížime do kostola, človek musí čoraz dôkladnejšie koncentrovať pozornosť na to, na čom bude mať účasť. Cesta k oltáru má dôležitý náboženský význam, má čosi z putovania na sväté miesta. Vždy ma to udivuje, keď ľudia idú na púť, tak od okamihu odchodu z domu, chápu celú cestu ako náboženský akt. Rozhovory, ako aj správanie putujúcich má posvätný charakter. Zatiaľ to iba zriedka vidno, keď putujú v nedeľu do kostola. Čím si vypĺňajú cestu do kostola, nakoľko sa líši od cesty do školy, obchodu, práce...?

Iste ste zachytili svedectva pútnikov do Compostely. Dokonca aj neveriaci hovoria o „očistnej púti“.

Omša je znakom spoločenstva – potreba vyjsť zo seba.

 Vytvárame spoločenstvo s Kris­tom a prostredníctvom Krista s Otcom. Je spoločen­stvom na troch úrovniach:

- spoločenstvo s jeho Slovom (liturgia slova);

- spoločenstvo s jeho osobou (liturgia Eucharistie);

- spoločenstvo s bratmi.

Omša sa delí na dve veľké časti, ktoré sa odohrávajú pri dvoch stoloch: pri stole Slova a pri eucharistickom stole.

Aj liturgia slova je spoločenstvom s Kristom: počú­vam ho a prijímam vo svojom vnútri jeho slovo, komu­nikujem s ním.

Pri liturgii Eucharistie sa uskutočňuje druhá forma spoločenstva: spoločenstvo s jeho osobou skrze jeho telo a jeho krv; vyjadrujem moje priľnutie k nemu, pro­stredníctvom chleba a vína vyjadru­jem, že sa pripájam k jeho životu, že jeho život vstupu­je do môjho života.

Je to veľmi silný symbol, najsilnejší z celej liturgie: pijem jeho krv, jem jeho telo!

Nasleduje tretia úroveň spoločenstva s Kristom, tá najťažšia, najnepohodlnejšia, najná­ročnejšia: spoločenstvo s bratmi.

Eucharistické spoločenstvo trvá len pár minút, ale spoločenstvo s bratmi ma musí sprevádzať aj za brána­mi kostola, na každom mojom kroku, v každom mojom skutku.

Po omši by mi nikdy nemala chýbať láska, pretože ona je tým záväzkom, ku ktorému som pristúpil pred Bohom, v spoločenstve s Kristom.

Ako vytvárať vzájomné spoločenstvo? Dôležité je vybrať si miesto.

Kde si sadať, aké miesto si vybrať?

Aj výber miesta hovorí o tom či vytvárame spoločenstvo.

- Ak si niekto sadne na kraj lavice a ostatní ho musia „prekračovať“ svedčí to o individualizme a sebectve.

- Drzé je niekoho poslať z miesta (najmä nových účastníkov)s „toto je moje miesto“. Už nie sú časy grófov, ktorí mali vyhradené miesta.

- sadať si postupne a nenechávať voľné miesta. Ako to vyzerá pri sv. omši vo všedný deň? Farníci ako keby sa hnevali. Na prvý pohľad vidno, že netvoria spoločenstvo. Sú roztrúsený po kostole. Ich heslo: Nie, „my a Boh“, ale „ja a Boh“. Je to sebectvo pred spoločným Nebeským otcom.

- sadať si ako prichádzame do prvých lavíc. A postupne zapĺňať. Vtedy je zjavné, že vytvárame spoločenstvo navzájom i s Hostiteľom – Ježišom.

- Rodina by mala byť spolu. Je to nádherné, keď vidíme otca, matku a deti spolu.

Nabudúce:

Omša znakom spoločenstva

Počúvame Boha




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2019.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.