Pokračujeme v úvahách o sv. omši (32.)
Minule:
Ježiš pozýva priateľov, aby objavili svoju ľudskú hodnosť.
Každá úvaha nad spôsobmi, aké si vybral Syn Boží, aby bol s nami, nás vždy privádza do údivu.
Boh vstupuje do tohoto sveta, aby ľudí obšťastňoval
Ježiš je skrytý v Písme Svätom, vo svätých ľuďoch, je skrytý v Cirkvi a je skrytý v Eucharistii
Priamo od Ježiša
Tri znaky omše siahajú priamo ku Kristovi, ktoré nám dal on: premenenie, lámanie chleba, prijímanie.
Cirkev sa nebude môcť nikdy „dotknúť“ týchto podstatných znakov, nikdy ich nezmení, pretože jej nepatria, sú Kristove. Pre kresťana to však znamená úsilie o vhodné prehĺbenie! Vyžaduje si prehĺbenie veľkej lásky!
Hlavné znaky omše totiž nie sú len nejakou choreografiou, sú životným záväzkom.
Keď ich kresťan koná, je povinný sa pýtať, či pozná ich príčinu a či sa im dôsledne pripodobňuje. Prijímanie je záväzkom doslova nabitým dôsledkami. Už svätý Pavol upozorňoval prvých kresťanov, aby si dávali pozor na to.
Boh nás viedol a pripravoval na toto tajomstvo
Ak sa v starozákonnom kulte niekto zúčastnil obetovania, dostal časť obetovaného zvieraťa, a keď sa vrátil domov, jedol ho spolu s celou rodinou ako sväté jedlo. Bolo to skutočné a opravdivé spoločenstvo s Jahvem.
Pavol to vysvetľuje takto: „Pozrite na Izrael podľa tela: nemajú azda tí, čo jedia obety, účasť aj na oltári?" ( 1 Kor 10,18).
A dodáva: „Hovorím vám ako rozumným. Posúďte sami, čo hovorím: Nie je kalich dobrorečenia, ktorému dobrorečíme, účasťou na Kristovej krvi? A chlieb, ktorý lámeme, nie je účasťou na Kristovom tele?" (1 Kor 10,15).
A potom vyčíta: „Kto by teda jedol chlieb alebo pil Pánov kalich nehodne, previní sa proti Pánovmu telu a krvi. Nech teda človek skúma sám seba, a tak je z toho chleba a pije z kalicha. Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, ten si je a pije odsúdenie" (1 Kor 11, 27).
Na základe tejto Pavlovej myšlienky sa teraz pokúsime pochopiť niečo viac o prijímaní. Čo je prijímanie, na ktorom sa zúčastňujem pri svätej omši?
V prvom rade je to pre nás nepredstaviteľná česť. Mal by to byť slávnostný záväzok voči Kristovi a mal by som mu dovoliť vstúpiť do môjho života.
Ján cituje Pánove slova: „Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom" a potom „... má život večný."
Akoby mohol povedať „má život večný", ak by kresťan prostredníctvom prijímania -premenenia neuskutočnil radikálnu vnútornú premenu?
Nabudúce:
Čo znamená vytvoriť spoločenstvo s Kristom
Prijímanie začína predovšetkým po omši!