Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Pokračujeme v úvahách o sv. omši (22.) 

Minule:

Hostiteľ sa nám prihovára.

Už čítaním slov Svätého Písma sa začína Hostina

Kázeň pomáha vo vytváraní atmosféry náboženského prežívania Eucharistickej Hostiny.

Dnes:

Odpoveď na Boží príhovor:

- Posilňujeme vieru

- Účasť veriacich na Kristovom kňazstve

Dôležitosť prosieb veriacich 

POSILŇUJEME VIERU 

Na prihovorenie sa, zvykneme odpovedať.

Odpoveďou na Božie slovo je vyznanie viery všetkých účastníkov svätej Hostiny, pričom nejde len o samotné odrecitovanie symbolu, ale o posilnenie a oživenie vlastnej viery. Spoločné recitovanie symbolu nás totiž začleňuje do veľkej rodiny pokrstených, ktorá má okolo miliardy ľudí. Od roku 381 (keď sa „skompletizoval“ text) cez toľké stáročia jeden vyznanie viery spája do mocnej reťaze jednotlivé ohnivka kresťanských pokolení, čo rozhoduje o vernosti a jednote.

Vyznanie viery, ktoré sa deje počas Eucharistickej hostiny, má charakter spomínania.

Je to totiž symbol spomienok na najdôležitejšie zásahy Boha do života ľudstva. Spomíname na stvorenie, vtelenie, vykúpenie uskutočnené cez utrpenie a smrť Ježiša, a tiež Jeho zmŕtvychvstanie, nanebovstúpenie, zoslanie Ducha Svätého, ustanovenie Cirkvi, odpustenie hriechov a očakávame život večný.

Je pomerne ľahké odrecitovať symbol viery.

Ťažšie je objaviť jeho existenčný rozmer spolu so všetkými dôsledkami. Ide o to, aby vyznaním viery bol náš život. Pri oltári sa verejne priznávame k spoločenstvu veriacich. V živote vlastným postojom, vlastným životom svedčíme, že sme deťmi Otca, ktorý stvoril nebo a zem, že máme Brata, ktorý za nás trpel a zomrel, aby nám otvoril cestu do neba. V našich skutkoch má svet objaviť prítomnosť Ducha Pravdy, ktorý prehovoril skrze prorokov. Rozhodnutia, ktoré vykonávame, majú svedčiť o tom, že rátame s večným životom.

Verejné recitovanie symbolu viery, to je nedeľné spytovanie svedomia z nášho kresťanského postoja.

Preto podobne, ako vyznanie vín: „Vyznávam všemohúcemu Bohu“, tak aj vyznanie viery: „Verím v Boha, Otca všemohúceho“ sa zachovalo v prvej osobe jednotného čísla. Nehovoríme: „Vyznávame“ či „veríme“, ale „vyznávam“ (ja) a „verím“ (ja), a to z toho dôvodu, že v Cirkvi niet hromadnej zodpovednosti ani za hriechy, ani za vieru. V Cirkvi sa život zakladá na osobnej zodpovednosti tak za dobro, ako i za zlo. Nemôže to byť ináč, Boh totiž neuznáva hromadnú zodpovednosť. Treba pri rôznych príležitostiach pripomínať, pretože žijeme v časoch propagovania hromadnej zodpovednosti, ktorá nie je ničím iným, iba zamaskovaným umývaním rúk od každej zodpovednosti. Kresťan nemôže zabudnúť, že Boh uznáva iba individuálnu, osobnú zodpovednosť a veľkosť človeka meria stupňom tejto zodpovednosti.

Odpoveď na Božie slovo v modlitbe

Vyznanie viery nás uvádza medzi milióny ľudí, rozsiatych po celej zemi, ktorí sa každú nedeľu zúčastňujú na tej istej Hostine Ježiša Krista a opakujú v rôznych jazykoch ten istý symbol viery. Preto bezprostredne po vyznaní viery prednášame Bohu modlitby, do ktorých zahrnujeme celý svet. Ide o to, aby sme – zídení na Božej Hostine – dokázali pozerať na svet a na jeho veci očami Hostiteľa, ktorý nás pozval. Dobrá modlitba veriacich, to je skvelý nástroj, ktorý pomáha vidieť mnoho vecí zeme, Cirkvi, národa, farnosti a tým uľahčuje pohľad na život očami viery. Modlitba veriacich je súčasne účinným prostriedkom vyprosovania potrebných milostí. Hostiteľ má rád, keď ho hostia prosia, zvlášť keď to robia jednomyseľne, lebo môže na ich želanie prejaviť silu svojej dobroty.

Nedostatočné uvedomenie si veľkosti tejto chvíle

Keďže v ostatnom čase obetujem sv. omšu v rôznych spoločenstvách, badám nedocenenie tejto časti sv. omše. Vo farnosti, kde som každoročné pripravoval dospelých k sviatosti krstu si veriaci uvedomovali dôležitosť „Modlitieb veriacich“. Po odovzdaní symbolu viery, kňaz vyzve katechumenov, aby opustili toto spoločenstvo. Farníci sa pýtali prečo „ich vyháňam z kostola“. Po vysvetlení som u veriacich pozoroval prehĺbenie vzťahu k sv. omši.

Prečo nepokrstení nemôžu byť na tejto časti sv. omše?

V modlitbe veriacich ľud vykonáva úlohu svojho kňazstva tým, že prosí za všetkých ľudí (Všeobecné smernice Rímskeho misála b. 45). Je to privilégium pokrstených. Úmysly má prednášať diakon, kantor, alebo niekto iný (Všeobecné smernice Rímskeho misála b. 47 V bode 66 čítame, že to môže byť lektor). Aj toto naznačuje, že je potrebné venovať pozornosť tejto časti sv. omše. 

Nabudúce:

Dva stoly pri sv. omši

Ľudské dary




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2019.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.