Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Pokračujeme v úvahách o sv. omši (19.)

Minule:

Spojenie sv. omše s cirkevným rokom.

Liturgický rok nám pomáha prežiť hlbšie Eucharistiu.

Liturgický rok nám sprítomňuje rôzne udalosti

Dnes:

Čo je liturgia?

Liturgický život – základ a podstata duchovného života

Mylné predstavy o liturgii

Stupne chápania liturgie

Liturgia - život veriaceho

Liturgiu tvorí základnú súčasť života Cirkvi. To znamená, že liturgický život sa má stať pod­statnou súčasťou nášho života, alebo lepšie, celý náš duchovný život by mal začínať a prechádzať litur­giou.

Vysvetlíme si pojem „liturgia“ - často používaný a nezrozumiteľný. Najskôr všeobecne:

Uctievanie Boha je nemysliteľnou súčasťou histórie všetkých národov a kultúr.

Je to aj dnes?

„Duša dieťaťa je nevyliečiteľne náboženská“ hovoria dnešní psychológovia. Platí to aj o dospelom „dieťati“.

Čo to potvrdzuje?

- čítanie horoskopov je snaha zistiť niečo od „tajomného“

- talizmany u dospelých

- rôzne predzápasové rituály u športovcov

Pozor má to často veľkú psychologickú silu. Napríklad Totemizmus.

Misionár hovorí, že v Oceánii zomrel mladík, ktorému dali kamaráti zo žartu do jedla niečo čoho sa nemohol dotýkať (totem), teda ani jesť. Keď mu to povedali v momente zomrel – psychologická sila tej viery...

Obetovanie zvierat a prvorodených. Prečo?

Uzmierovanie božstiev. Niečoho sa zriekam – čo by som potreboval. Napríklad ku konzumácii. Hrozné praktiky obetovania detí – dávam najcennejšie.

Prečo spaľovanie?

Vystupovanie dymu do nebies a „stratenie sa“ obetovanej veci. Nepoznali zákon zachovania hmoty.

Vzťah k Bohu sa vyvíjal a v Starom zákone bol kultivovanejšie.

Každý má osobný vzťah k Bohu. Človek je tvor spoločenský a preto aj spoločne chváli Boha – to voláme liturgia.

Čo znamená slovo liturgia?

Katechizmus Katolícke cirkvi (KKC 1069) Slovo „liturgia“ v pôvodnom význame znamená „verejné dielo“, „službu zo strany ľudu a v prospech ľudu“. V kresťanskej tradícií znamená, že Boží ľud má účasť na „Božom diele“. Kristus, náš Vykupiteľ a Veľkňaz, prostredníctvom liturgie pokračuje vo svojej Cirkvi, s ňou a skrze ňu koná dielo nášho vykúpenia.

1070 V Novom zákone sa slovom „liturgia“ označuje nielen slávenie bohoslužby, ale aj ohlasovanie evanjelia a činorodá láska k blížnemu. Vo všetkých týchto prípadoch ide o službu Bohu a ľuďom. Pri liturgickom slávení je Cirkev služobnicou podľa vzoru svojho Pána, jediného „Liturga“ tým, že ohlasovaním, službou lásky a kultom má účasť na jeho prorockom a kráľovskom kňazstve. kňazstve (kult), prorockom poslaní (ohlasovanie) a kráľovskej hodnosti (služba lásky).

 „Liturgia sa teda právom považuje za vykonávanie kňazského úradu Ježiša Krista. V nej sa zmyslovými znakmi naznačuje a spôsobom vlastným každému z nich uskutočňuje posväcovanie človeka, a v nej tajomné telo Ježiša Krista, čiže hlava a jeho údy, vykonáva celý verejný kult. Preto je každé liturgické slávenie, ako dielo Krista kňaza a jeho Tela, ktorým je Cirkev, osobitne posvätným úkonom a účinnosťou sa mu nevyrovná, ani čo do významu ani čo do stupňa nijaká iná činnosť Cirkvi.“

Neprehliadnime vo vyššie uvedenom texte toto: činorodá láska k blížnemu. My si tu budeme všímať slovo liturgia vo vyznáme bohoslužby.

Kristus liturg - vykonávateľ liturgie. Ako človek sa obetuje Bohu a zmieruje nás s Bohom.

Služobné kňazstvo

– biskupi a kňazi sprítomňujú Ježišovu obetu a modlitbu.

Všeobecné kňazstvo

– všetci sa zapájame do Ježišovej obety

Liturgia znamená premenu celého duchovného života Cirkvi, ba dokonca je jej zdrojom, jej prameňom. Koncil začal učiť, že liturgia má byť pochopiteľná a aktívna, má hovoriť bohatým a povzbudivým jazykom, má sa stať hnacím centrom ži­vota.

Ešte jedna mylná predstava sa veľmi rozšírila: blud zovňajška.

Ide o presvedčenie, že slúžiť liturgiu znamená len krásne obrady; mať okolo množstvo ľudí, spievať pekné piesne, postaviť do radu dlhé zástupy miništrantov atď...

Liturgia je niečo úplne iné: liturgia znamená nechať sa ovládnuť Bohom v hĺbke svojho bytia, zna­mená prijať jeho život, znamená dovoliť, aby sa jeho ži­vot stal stredobodom nášho dňa.

Ak som sa opravdivo zúčastnil na liturgii, po svätej omši sa už nemôžem prehrešiť proti láske, pretože om­ša je mojím slávnostným záväzkom, je prísahou vernos­ti Kristovi; je to moja zmluva s Otcom skrze Kristovu krv!

A potom je tu ešte jedna mylná predstava, tiež dosť rozšírená: že liturgický život je záležitosťou „Cirkvi", že je súhrnom obradov, ktorými treba uctievať Boha.

Nie! Beda, ak liturgia neopúšťa priestor kostola, beda, ak je li­turgia len súhrnom posvätných úkonov, obradom, kto­rý používame pri kontakte s Bohom a z ktorého sa vyzlečieme, keď sa všetko skončilo. Liturgia musí opustiť brány kostola, musí vstúpiť do môjho života, musí ma sprevádzať v mojej práci, v mojich stretnutiach, musí ži­viť moju lásku, musí ma nasledovať všade, kam idem, ako tieň sleduje moje kroky.

Liturgia živí moju vernosť Bohu, je opravdivým „každodenným chlebom", ktorý ma deň čo deň, hodinu čo hodinu, udržiava pri živote.

Ak takto chápeme liturgiu, potom sa naozaj stáva ži­votom! Existujú jasné stupne liturgického života:

Na prvom, tom najnižšom, stoja tí, čo sa prichádzajú iba dotknúť liturgického života: to sú tí, ktorí občas majú kontakt s bohoslužbou (pohreb, krst, sviatky...). Liturgie je z ich pohľadu len pre prílišných horlivcov (ktorými často pohŕdajú).

Na druhom stupni stoja tí, ktorí sa dostanú len ku kôrke liturgie: to sú tí, čo si myslia, že si plnia náboženské povinnosti. Omša i ostatné náboženské úkony „plnia“ bez toho, že by sa im darilo zmeniť niečo v živote. „Odtrpia“ liturgiu.

Tretí stupeň patrí tým, ktorí sa dostávajú ku dverám liturgického života; vstúpia, ale cítia sa tam ako cudzinci: to sú tí, čo už objavili, že liturgia je životodarnou silou, ale ich nedostatočná formácia im bráni účinne z nej čerpať. Dojímajú ich pekné piesne, chápu koncepciu li­turgického slávenia, ale omša sa pre nich končí pri dve­rách kostola. Radi sa zúčastnia liturgie, ale nemá vplyv na ich život.

A nakoniec v štvrtom stupni sú tu tí, čo vstupujú do srdca liturgie: to sú tí, ktorí pochopili, že liturgia musí premieňať ich živo­ty, cítia, že po účasti na omši nemôžu hrešiť proti láske, alebo si neplniť povinnosti; to sú tí, čo pochopili, že ce­lý ich deň sa opiera o to, čo ráno zažili v kostole, tí, čo vnímajú prijímanie ako „premenu na lásku, zjednote­nie sŕdc v Kristovi so všetkými bratmi". Liturgia je pre nich prameňom činorodej lásky.

Kedy takto správne vnímame liturgiu?

Keď sme sa dostali k pravému eucharistickému živo­tu a dokážeme pochopiť, že liturgický život je úžasná sila, ktorá premení Cirkev, premení farnosti, privedie ku svätosti všetkých ľudí dobrej vôle.

Keď sme objavili liturgický život, začíname chápať príčinu niektorých paradoxných vyjadrení Cirkvi na adresu liturgie: liturgia je „vrcholom" života Cirkvi, v Cirkvi je „prameňom" všetkého, je „stredobodom", „začiatkom" aj „koncom" Cirkvi.

Liturgia je náboženstvo! Je to modlitba, ktorá sa stá­va láskou, je životom utkaným z modlitieb: liturgia je kresťanstvo, v ktorom pulzuje pravý život.

Nabudúce:

Budeme meditovať nad jednotlivými časťami sv. omše.

- Ako prežiť akt pokánia

- Prijať pozvanie




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2019.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.