Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Pokračujeme v úvahách o sv. omši (12.)

Minule:

Pán Ježiš slávil Poslednú večeru v rámci Paschy, ktorá mala:

- úvodné obrady

- veľkonočná večera

- modlitba po jedle

- záverečné obrady

Dnes:

Posledná večera:

- hostina Boha a človeka

- veľkosť Poslednej večere

- sv. omša a Božie kráľovstvo

Pokračujeme

Máme dvanástu katechézu a priznám, že som stále váhal či som vybral dobre tému, ktorej sa budeme dlhšie venovať. Vybral som si prednášky (či meditácie?) o sv. omši, lebo tie som nikdy nerobil – aby som aj ja sám „rástol“- duchovne sa obohacoval. Za desať rokov pôsobenia v Rádiu Lumen som mal množstvo prednášok, ktoré mám napísané, navyše v Brezne som mal farské katechézy (6 rokov, každý týždeň), takže by to bolo jednoduché ich trochu prispôsobiť - upraviť.

Presvedčil som sa o správnosti svojho rozhodnutia a budem pokračovať o sv. omši. Prečo? Otvoril som si farský časopis neďalekej farnosti, ktorý bol tematický k výročiu posvätenia kostola. Redaktor sa pýtal: „Čo pre vás znamená náš chrám“ Odpovede sú veľmi pekné. Napríklad: Kostol je pre mňa miesto pokoja... vyrozprávam sa a odídem s pocitom pokoja v duši... miesto kde načerpám veľa novej energie... pomáha mi riešiť niektoré životné situácie..., v modlitbách tam prosím o spásu moje duše a mojich blízkych... krátko po vstupe človek pocíti úžasný pokoj a pokoru... človek má vzťah ku kostolu cez zážitky...

Kde je niečo o obete sv. omše, o tom čo tu hovoríme? Bola tam jedná veta: kostol nám dennodenne pripomína veľkosť Kristovej obety...

Takže predsa! Aj keď malé percento. Preto budem písať o sv. omši.

Židovská Pascha pripomínala vstup Boha do dejín starozákonného ľudu. Aký hlbší je však vstup Boha pri novozákonnej Pasche! Čítajme!

Stretnutie Boha a človeka pri hostine

Ján evanjelista pri opise Večeradla píše o umývaní nôh Apoštolom. Má to zvlášť hlbokú výrečnosť. Uvádza atmosféru tej Hostiny vo Večeradle, ktorú pre človeka pripravil Vtelený Boh.

Ježiš je autorom Večere a on sám sa stará o jej atmosféru. Vybral si priateľov a sám ich pozval. Boh prijal ľudí ako svojich hosťov, ako svojich priateľov. Celé nebo muselo onemieť od údivu, keď Ježiš, Syn Boží, nabral vody do džbána a umýval nohy svojim učeníkom. Týmto spôsobom dal príklad služby všetkým anjelom. Robí to sám Syn Boží, keď chápe umytie nôh ako gesto vyznania svojej lásky, lebo dúfal, že človek to dokáže pochopiť.

Človek priateľom Boha – Lepšie: Boh priateľ človeka

Nebo onemelo, keď počulo, že Syn Boží odkazuje ľuďom: „Už vás nenazývam sluhami, ale priateľmi“. Človek je priateľom Boha. Dokonca oči viery strácajú svetlo od lesku tohto tvrdenia. Naše zmysly sú príliš tupé, aby pochopili pravdu vyznania Božieho Syna.

A po tomto nasledujú ďalšie vyznania: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov“. A nakoniec: „Vezmite a jedzte, toto je moje Telo, ktoré sa obetuje za vás (za priateľov). Vezmite a pite, toto je moja Krv, ktorá sa vylieva za vás (za priateľov).“

Veľkosť Poslednej večere!

Ježiš zhromaždil svojich priateľov pri stole, na hostine, aby do nej vložil celé svoje dielo, ktoré vykonal pre človeka. Toto je Jeho posledná, rozlúčková hostina tu na zemi, ktorá súčasne tvorí pozvanie na hostinu v nebi. V slovách, ktoré Ježiš vyslovil vo Večeradle, obsiahol celú svoju náuku, a v gestách umývania nôh a konsekrácie chleba, uzavrel celé dielo svojho života: službu, utrpenie, smrť i zmŕtvychvstanie. A vlastne túto hostinu premenil na večnú, aby týmto spôsobom umožnil ustavičné prežívanie stretnutia človeka s Ním pri stole. Sv. omša, to je Hostina Boha a človeka z Večeradla. Keby ľudia mali toľko viery, žeby postrehli veľkosť tohto tajomstva, vtedy by sa náhlili do kostola, aby boli podľa možností čo najbližšie pri oltári, aby srdcom prežívali toto stretnutie s Bohom a aby nestratili ani jedno Jeho slovo, ani jedno Jeho gesto. K tomu je však potrebné vedomie veľkosti stretnutia s Bohom na rovine priateľstva. Je potrebné vedomie milosti, obsiahnutej v pozvaní, s ktorým sa Boh obracia na človeka. Je potrebné objavenie hodnoty spoločného zasadnutia s Bohom pri jednom stole.

Miesto pre priateľov!

Ak je pre kohosi všetko iné dôležité, ako samotné priateľstvo s Bohom, tak nemusí chodiť do kostola počas Hostiny Božích priateľov. Nesmie im prekážať, nesmie svojou ľahostajnosťou a nedostatkom porozumenia pre vznešenosť chvíle narušovať stretnutie Boha s človekom. Vo Večeradle niet miesta pre divákov, je tam miesto iba pre priateľov Božieho Syna. Kto sa ním necíti, ten nesmie prekračovať prah Večeradla, lebo je to miesto sväté. Tým viac nesmie siahať po pokrme, aký podáva svojim priateľom Boh, lebo kto ho požije a nie je priateľom Boha, koná na svoju záhubu, je a pije svoje odsúdenie.

Cieľ Poslednej večere!

Totiž hlavným cieľom, pre ktorý Boh pozval svojich priateľov k stolu, je nasýtiť ich pokrmom, ktorý dáva život večný, ktorý zaručuje nesmrteľnosť. Je to Božský pokrm a dáva Božský život. A teda nielen večný, ale Božský život. Ktokoľvek požíva Telo Syna Božieho a pije Jeho Krv, má Boží život a Ježiš ho vzkriesi v posledný deň, keď ho privedie na večnú Hostinu v dome Otca. Vstúpiť teda do Večeradla, to je moment, v ktorom človek vstupuje do kruhu sveta samého Boha, do múrov Otcovho domu, zasadá k stolu, ktorý je stolom večného šťastia.

Rozdiel medzi sv. omšou a Božím kráľovstvom

Jestvuje iba ten rozdiel, že z Večeradla možno vyjsť, že tento stôl možno ešte opustiť a stratiť pri ňom miesto. Naproti tomu ten, kto po smrti zasadne pri stole v dome Otca, už nebude môcť toto miesto stratiť.

Ako ľuďom otvoriť Večeradlo, ako im pomôcť, aby videli to, čo sa tam deje?

 Nie je to jednoduchá vec. Je však faktom, že ak stretneme ľudí, ktorí vyžarujú šťastie, lebo objavili svoje miesto vo Večeradle a poznajú hodnotu Hostiny, na ktorú ich pozval Boh. To sú ľudia, o ktorých sa už netreba znepokojovať, oni môžu obetovať všetko, dokonca život, iba nie miesto za stolom vo Večeradle. To sú najšťastnejší ľudia, akých som stretol v živote – priatelia samého Boha.

Zhrnutie:

Večeradlo je hostina, ktorú pre človeka pripravil Vtelený Boh.

Vo Večeradle uzavrel celé dielo svojho života: službu, utrpenie, smrť i zmŕtvychvstanie.

Večeradlo premenil na večné, aby týmto spôsobom umožnil ustavičné prežívanie stretnutia človeka s Bohom

Vo Večeradle niet miesta pre divákov, je tam miesto iba pre priateľov Božieho Syna.

Nabudúce:

Hlavným cieľom, pre ktorý Boh pozval svojich priateľov k stolu, je nasýtiť ich pokrmom, ktorý dáva život večný, ktorý zaručuje nesmrteľnosť

Večeradlo zjavuje udivujúcu pravdu o Bohu, pravdu o jeho láske

Večeradlo je zákon o vzájomnej láske.




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2019.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.