Pokračujeme v úvahách o sv. omši (6.)
Minule:
Sv. omša iba pre dospelých?
Deti v prvotnej Cirkvi a dnes
Čo s deťmi?
Dnes:
Potreba porozumieť zmyslu textu.
Niečo pre lektorov
Niečo pre lektorov – je to nakoniec pre nás všetkých.
Skúsme sa zamyslieť, čo všetko môže byť zapísané vo vete: Počúvaj, ako si to vlastne predstavuješ? Mohli by sme ju prečítať takmer prosebne. Napríklad niečo nerozumieme a pýtame sa: Ako si to vlastne predstavuješ? S dodatkom: ako to mám robiť, ja tomu nerozumiem.
Ako ináč to prečítame v nasledujúcom deji: Predstavme si, že trinásť- štrnásť ročný žiak si na ulici pýta od svojho učiteľa oheň, aby si mohol zapáliť cigaretu. Ako asi bude reagovať učiteľ? Buď mu dá zaucho, alebo mu povie uvedenú vetu. Tú vetu vysloví približne takto: V prvej chvíli, pretože je zaskočený, nemôže rýchlo hovoriť. Preto prvé slovo vety, Počúvaj, výrazne predĺži. Až potom sa spamätá a naplno si uvedomí chlapcovu drzosť a tak mu nahnevano „šplechne“ do tváre druhú časť vety: ako si to vlastne predstavuješ? Všetkých 10 slabík akoby naraz, jedným dychom takže ich vyslovenie trvá asi rovnako dlho, ako vyslovenie prvého slova, ktoré malo iba 3 slabiky). Obidva bloky slov sú približne rovnako dlhé aj napriek tomu, že v prvom sú len tri slabiky zatiaľ čo v druhom až 10 slabík. To znamená, že slabiky v prvom bloku sú silno predĺžené.
O tom všetkom nám však napísaný text nepovie vôbec nič. Pri písaní totiž ukladáme písmeno za písmenom a slovo vedľa slova v rovnomerných vzdialenostiach, hoci predsa vnútri každého bloku slov sú slová zaradené „rovnako“, t.j. úplne bez medzier, a len medzi blokmi vzniká silná vedomá medzera – pauza.
Chápete, prečo sa lektor musí vžiť do situácie a text pochopiť. Iba potom ho vie správne prečítať – vlastne pretlmočiť.
Nesprávne pochopenie
Počul som lektorku čítať známy príbeh, ako Abrahám prosí Boha za obyvateľov Sodomy a Gomory (Gn 18, 22- 30)
Abrahám tam pokorne prosí Boha: Zahubíš azda spravodlivého spolu s bezbožným... Pritom to bolo prečítané ako výčitka Bohu. Pritom Abrahám pokorne hovorí: Hľa opovážil som sa rozprávať s Pánom hoci som len prach a popol. To: Opovážil som sa rozprávať, bolo prečítané tak ako keby malo nasledovať: a opovážim sa ešte mnoho raz kým neurobíš nápravu... Priam mafiánsky rozkazovačne. Úplne nepochopenie textu! Prečítanie Božieho slova vyžaduje prečítať komentáre, premeditovať si ho a čo najviac porozumieť.
Pri čítaní Božieho slova máme byť v pozícii modlitby, ktorú prednáša pred čítaním evanjelia: Všemohúci Bože, očisť mi srdce aj pery, aby som dôstojne hlásal tvoje sväté evanjelium. K Božiemu slovu preto (nielen pri prednášaní, ale aj súkromnom čítaní) pristupujme s úctou a prečo nenapísať, i s pokorou. Uvedomujme si, že hovorí k nám a máme tu česť predniesť ho i iným. Nie sme iba reportérmi. Božie slovo oslovuje aj nás.
Zhrnutie:
Potreba porozumieť zmyslu textu.
Premeditovať
Pristupovať k Božiemu slovu s pokorou.
Nabudúce:
Omša ako obeta.
Pamiatka?