Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Pokračujeme v úvahách o sv. omši (5.)

Minule:

Eucharistia je ukazovateľom viery vo farnosti.

Ježišovi vždy išlo o kvalitu nie kvantitu.

Dnes:

Sv. omša iba pre dospelých?

Deti v prvotnej Cirkvi a dnes

Čo s deťmi?

Keďže celebrujem v rôznych farnostiach mám pestré postrehy. Dnes predkladám jeden z pohľadu témy, teda o deťoch na sv. omši. V sakristii pán kostolník dáva miništrantovi (tretiačik) lekcionár a hovorí mu: A pekne pomaly a zreteľne. A neponáhľaj sa! Len som pozeral, kto bude mať tu česť predniesť nám Božie slovo. Nechcelo sa mi veriť vlastným očiam. Už sme boli zoradení, keď pribehol starší miništrant. Ten bez prípravy, bez toho, žeby si lekciu pozrel, prečítal prvé čítanie. Počas medzispevu mi ten malý miništrant šepká s bledou tvárou, že on nebude čítať. Bol veľmi vystresovaný. Prijal som toto jeho rozhodnutie s pochopením, až radosťou. Keď prišiel čas druhého čítania, starší miništrant sa poobzeral či niekto jeden čítať a „suverénne“ ho prečítal. Situácia vo mne vyvolala spomienku ako maestro G. Valach nám v rámci rétoriky hovoril o prednese čítaní. Jeden z poslucháčov (už diakon) ho poprosil, aby nám prečítal nedeľné evanjelium. Asi sa chcel inšpirovať, lebo v nedeľu ho mal čítať. Maestro poznamenal: Nie som pripravený. Ale prednesiem vám hymnus na lásku od sv. Pavla, lebo som ho práve natáčal v štúdiu. A preniesol ho. A zobral si aj svoje Písmo, v ktorom bol text popodčiarkovaný a rôzne označený. Takmer sa doň nepozeral. Vedel ho spamäti. Ale to bol prednes! Dodnes mi znie v ušiach. Hodný, posvätného textu.

O lektoroch inokedy. Dnes si kladieme otázku, či sa dieťa môže zodpovedne zúčastniť na Eucharistickej Hostine. A ako?

Iste nie tak, že prednáša lekcie a prosby v mene všetkých veriacich. Ale poďme postupne:

Problém je značne širší, ako si myslíme. Porovnajme súčasný profil pastoračnej činnosti Cirkvi s prístupom Cirkvi prvých čias. To, čo v tomto porovnávaní zvlášť silno bije do očí, to je zrelosť dušpastierskej orientácie starovekej Cirkvi. Ide o to, že Cirkev v prvých storočiach sa nezaoberala katechizovaním detí, z čoho však nevyplýva, žeby si deti nevážila a nevenovala sa im. Vážila si ich, a veľmi. Bezprostredne sa však zaoberala dospelými ľuďmi. Nebolo žiadnej katechizácie detí. Cirkev sa zaoberala evanjeliovým postojom rodičov a rodičia boli zodpovední za tento postoj u svojich detí. Z pohľadu Evanjelia niet iného riešenia.

Avšak posledné storočia poukazujú na iné.

Zrátajme, koľko času a energie venuje kňaz času a energie deťom, a zistíme, že je to okolo 70%, a možno aj viac. Takéto postavenie nutne nesie so sebou infantilnosť činnosti a postoja. Úroveň múdrosti je stále prispôsobovaná deťom. Tak je to u mnohých katechizujúcich kňazov, nehovoriac už o rehoľných sestrách, ktoré katechizujú v predškolskom veku. Ich vízia kresťanstva je detskou víziou. Tu spočíva prameň mnohých nedorozumení.

Zodpovednosť rodičov

Skôr, či neskôr Cirkev urobí rodičov naplno zodpovednými za náboženský a morálny postoj najmladšieho pokolenia. Katechetická príprava kňazov musí ísť v línii prípravy na stretnutie z očí do očí s dospelým človekom a všetkými jeho problémami. K dospelým ľuďom nemožno ísť s detskou víziou kresťanstva.

Čo deti na sv. omši?

Až v tomto kontexte možno chápať účasť detí na Eucharistickej Hostine. Zrelá účasť je možná výlučne pre dospelých ľudí. Je to účasť na obete. Čo chápe dieťa z obety? To je hostina Božích priateľov. Čo chápe dieťa z priateľstva? To je stretnutie svedkov. Môže byť dieťa svedkom? Vec je jasná, každé pokrstené dieťa má právo vstúpiť do Večeradla, ba čo viac, má právo prijať Božský pokrm, ktorý spočíva na stole. Dieťa môže mať účasť na sv. omši tým spôsobom, ako sa deti zúčastňujú na svadobnej hostine, to znamená spolu s rodičmi. Ak otec a matka sú pozvaní, môžu vziať dieťa so sebou, ale oni naplno zodpovedajú za dieťa. Dieťa samo osebe nemôže niesť zodpovednosť.

Bol som na svadobnej hostine. Bolo tam veľa deti. Hrali sa s balónikmi, šantili popri tancujúcich (skúšali to s nimi), hostili sa. Bolo vidno ako ich rodičia usmerňovali a keď bolo treba i rázne krotili. Deti nijako neviedli zábavu, neboli najdôležitejšie... Boli s rodičmi!

Úloha kňaza pri príprave na 1 sv. prijímanie

Príprava dieťaťa na prvú plnú účasť na Eucharistickej hostine (povedali sme, že tak by sa presnejšie malo volať - 1. sv. prijímanie) musí zasahovať predovšetkým rodičov dieťaťa, a oni sami, s mierou, ako dieťa dorastá, musia mu klásť na srdce váhu tejto udalosti. Príprava dieťaťa na účasť na sv. omši musí byť individuálna a rodičia musia vziať zaň plnú zodpovednosť, kňaz môže iba potvrdiť ich rozhodnutie.

Ako to bolo pri prvej sv. omši?

Vo Večeradle deti neboli. Ježiš sa všeobecne nezaoberal katechizáciou detí, aj keď ich mal rád a prijímal ich. Do Večeradla voviedol výlučne zrelých ľudí. To nebola zábavná miestnosť pre škôlkarov, ani školská klubovňa. Večeradlo bolo dôstojné mužské zhromaždenie ľudí zasvätených do zápasu Boha so zlom, Krista s kniežaťom tohto sveta. To bolo stretnutie ľudí, ktorí boli rozhodnutí ísť na smrť spolu s Majstrom. Evanjelium je veľmi vážna vec a iba taká môže človeka uviesť do nadšenia. Pri prvom oltári boli zhromaždení výlučne muži a sv. omša v evanjeliovom chápaní je typicky mužské stretnutie. Preto celá naša diskusia na tému svätej Hostiny bude mať tento evanjeliový postoj, lebo iba vtedy možno objaviť krásu a bohatstvo Večeradla.

Takýto prístup môže udiviť, či dokonca znepokojiť.

Ľahko totiž môže byť interpretovaný ako ohrozenie zmyslu katechetickej práce. Nechceme ani najmenej popierať potreby katechézy a katechizujem deti, ako aj mládež. V každej farnosti som im venoval v týždni jednu sv. omšu. Chcem iba to, aby sme si uvedomovali ohrozenie, aké sa skrýva v prílišnom zdôrazňovaní starostlivosti o detí a nie je docenená starostlivosť o dospelých. Bolo by stokrát lepšie, keby naše katechetické miestnosti boli naplnené dospelými, kde by sme formovali ich vedomie podľa zásad evanjeliovej viery a morálky, a deti by boli v ich rukách. Cirkev by vtedy mala dospelých i deti. Dnes má predovšetkým deti, ktoré vo veľkej miere stráca, keď vstupujú do sveta dospelých.

Ako je to u nás s katechizáciou?

Všetky deti chodia na vyučovanie náboženstva. Čo je nádherné! Koľko je nás na farskej katechéze dospelých. Myslite, že dospelí nepotrebujú katechizovanie? Vedia odpovedať na otázky, ktoré im kladie dnešná spoločnosť? Vedomosti našich dospelých farníkov ostali pri vedomostiach zo základnej školy. Aké by to bolo keby ste pracovali v robote s vedomosťami a zručnosťou zo ZŠ?!

Čo ukazuje prax vo farnostiach?

Sami ste svedkami toho, že tie deti pokračujú v účasti na sv. omši, prijímaní, ktorých rodičia, najmä otcovia, praktizujú „eucharistickú vieru“. Sami, lepšie ako ja, pri prvom sv. prijímaní odhadnete, ktoré deti budú v kostole o rok. Preto sme katechizovali (spolu s i animátormi) rodičov detí, pripravujúcich sa na 1. sv. prijímanie.

Zapájanie sa deti do sv. omše

Zaujímavé, že bez problémov vo farnostiach kde som pôsobil prijali to, že deti pri sv. omši nečítajú. Dokonca to prijali s porozumením. Samozrejme, že som sa deti sa snažil zapájať maximálne do života farnosti. Mali sv. omšu kde mali priestor – s detským kánonom, modlili sa krížovú cestu (samozrejme upravenú pre ne), modlili sa v októbri ruženec, zapájali sa svojimi modlitbami do májovej pobožnosti...

Sv. omša (ako Večeradlo) je záležitosťou dospelých

Ešte jeden postreh: Bol som na sv. omši kde čítal lekciu malý miništrant. Celkom dobre, ale badal som, že textu nerozumie. Bolo to od sv. Pavla, ktorý text adresoval bratom – a napomínal ich. Nuž, ak chlapec napomína 15 kňazov (boli rekolekcie) a farnosť, tak je to zvláštne! Alebo iný: Bol som na pohrebe. Čítal malý miništrant (asi 3-4. ročník). Pekný, milý, detský, zrozumiteľný hlas. Ku koncu sa mýlil a keď si sadol slzil. Nečudo, bolo to asi pre 30 kňazmi, biskupom a množstvom ľudí, možno bol z rodiny a bol dojatý, ale predsa.

Preto zdôrazňujeme aby si lektori nahlas prečítali čítanie, vedeli sa vžiť textu, porozumeli mu. Mnohí lektori aj prešli školením a vo väčšine spĺňajú túto úlohu a berú ju ako česť. Preto deti pri „detskej sv. omši“ iba prednášajú prosby – samozrejme upravené detskému chápanie.

Zhrnutie:

Deti v prvotnej Cirkvi boli iba s rodičmi

Deti sa zúčastňujú sv. omše s rodičmi, ktorí sú zodpovední za ich katechizovanie i účasť na sv. omši.

Nabudúce:

Potreba porozumieť zmyslu textu.

Niečo pre lektorov.

 

 




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.