Minule:
Spoločenská pýcha môže byť formou vlastníckej pýchy.
Spoločenská pýcha sa prejavuje v rasovej, triednej a národnej nadradenosti.
Spoločenská pýcha je nebiblická.
Ježiš dal stop spoločenskej nadradenosti (pýche).
Ježiša neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých.
Národnostná pýcha - nacionalizmus
Odnožou spoločenskej pýchy, či jej rozšírením, až vyvrcholením je extrémny nacionalizmus.
Samotný pojem nacionalizmu je relatívne mladý a pravdepodobne ho prvýkrát použil 18. storočí nemecký filozof a spisovateľ Johann Gottfried von Herder (1744 –1803).
Vývoj nacionalizmu:
Už od prvých historických zmienok môžeme sledovať nepretržitú snahu ľudí zoskupovať sa na rôznych úrovniach vývoja (rod, kmeň, národ) do spoločenstiev s rovnakými, či príbuzným prvkami. Boli to predovšetkým spoločný jazyk, etnická príbuznosť, identický historický vývoj, tradícia, osobitný typ kultúry, kolektívne vedomie, či územie.
Čo je nacionalizmus?
Je to politická ideológia a spoločenský postoj, ktorý kladie národ do centra politického a kultúrneho diania. Hoci presadzuje myšlienku, že každý národ by mal mať vlastný štát, často vedie k vyzdvihovaniu vlastného národa nad ostatné, čo môže vyústiť do konfliktov alebo xenofóbie.
Základné delenie a charakteristika nacionalizmu:
Občiansky nacionalizmus.
Stavia na príslušnosti k štátu a jeho hodnotám. Občan je definovaný dodržiavaním zákonov a lojalitou k inštitúciám, bez ohľadu na etnický pôvod.
Etnický nacionalizmus:
Definícia národa je postavená na spoločnom pôvode, jazyku, kultúre a krvi. Často má tendenciu vylučovať menšiny z majority.
Nebezpečnosť nacionalizmu:
O jeho nebezpečnosti hovorí rukolapne 2. svetová vojna, ktorá bola spôsobená nemeckým nacionalizmom.
V každom prípade nacionalizmus aj v 21. storočí patrí medzi hlavné ideológie spoločenských aktivít.
Preto sa budeme postupne venovať formám nacionalizmu.
Začneme Nemeckým nacionalizmom.