Minule:
Ľudia by mali byť správcovia zeme, nie majitelia.
História ľudstva sa dá nazvať aj históriou lakomstva a drancovania.
Jasnozriví ľudia (filozofi) tak ako proroci upozorňovali na nebezpečenstvo lakomstva.
Lakomstvo je vnímané ako porucha vôle, kde prostriedok (peniaze) nahrádza cieľ (dobrý život).
Ako sa zbaviť lakomstva?
Čo by sme mali robiť, aby sme sa tomuto jednému z hlavných hriechov vyhli? Najskôr pouvažujme:
Čo je opakom lakomstva?
Nie je to sporivosť, lebo tá je predsieňou lakomstva. Opakom je štedrosť. Dobrovoľne, vedome, ak treba aj s násilím voči sebe, je treba vedieť sa zriekať. Treba sa naučiť žiť podľa hesla: Ak chceš byť šťastný, rob šťastným toho druhého.
Máme sa snažiť o bohatstvo, ale v niečom inom. Pán Ježiš hovorí: „Zhromažďujte si poklady v nebi.“ (Mt. 6.19).
Pre neveriacich by to mohli byť myšlienky zo záveru minulej úvahy: Lakomstvo je forma vnútornej - duchovnej chudoby, ktorú možno prekonať iba pestovaním štedrosti, vďačnosti a uvedomením si, že majetok nie je zmyslom života.
Lakomstvo je vnímané ako porucha vôle, kde prostriedok (peniaze) nahrádza cieľ (dobrý život).
Ak sa nad tým zamyslíme vidíme, že duchovne bohatý človek sa neoddá otroctvu hmoty. Má iný zmysel života.
Štedrosť ako protiliek:
Filozofická mravouka (asketika) stavia proti lakomstvu ako zbraň štedrosť. Štedrosť sa nepovažuje len za rozdávanie majetku, ale za postoj srdca, ktorý oslobodzuje človeka od sebectva.
Zabudnutie na seba?
Iným prístupom je liečba lakomstva cez pokoru a „zabudnutie na seba“. Vyzerá to mysticky. Znamená to prekonanie vlastnej prirodzenosti, ktorá chce všetko hromadiť. Je treba zamerať sa na službu druhým.
Ján Klimak: „Keď sa peniaze zbierajú, srdce je mäkké a nežné. Keď ich je hromádka, ruka sa zavrie a srdce stvrdne.“