Minule:
Písmo Sväté popisuje začiatok kraľovania Šalamúna oslavne.
Pri nástupe na trón sa modlí o múdrosť, aby vedel dobre viesť zverený ľud.
Jeho nesmierne bohatstvo, nádhera a najmä múdrosť boli vnímané ako dar od Boha za jeho počiatočnú skromnosť.
Šalamúnovi nakoniec otupelo srdce, na svoju slávu uvalil škvrnu a spôsobil rozdelenie jeho kráľovstva.
Starý zákon kladie veľký dôraz na to, ako sa k bohatstvu prišlo a ako sa s ním narába.
Starostlivosť o chudobných:
Bohatí mali povinnosť pomáhať núdznym. Považovalo sa za to spravodlivosť pred Bohom.
Badáme zaujímavý pokus o ochranu majetku:
Každých 50 rokov bol vyhlasovaný Milostivý rok, ktorý mal zabrániť trvalému schudobneniu rodín a hromadeniu pôdy v rukách niekoľkých jednotlivcov. Pôda sa mala vrátiť tým rodom, ktorým bola pridelená pri návrate z Egyptského otroctva.
Kritika prorokov.
S narastajúcou sociálnou priepasťou v Izraeli začali proroci (napr. Amos, Micheáš, Izaiáš), ktorí mali veľkú autoritu, ostro kritizovať bohatých, ktorí vykorisťovali chudobných.
Izaiáš píše: „Beda tým, čo uzákoňujú zlé zákony, a pisárom, ktorí spisujú útlak, aby drobných ľudí odtisli od práva a biednych môjho ľudu odviedli od pravdy, aby vdovy boli ich korisťou a aby ozbíjali siroty. Čo však spravíte v deň navštívenia, keď nešťastie príde zďaleka? Ku komu sa budete utiekať o pomoc a kde zanecháte svoje bohatstvo? (10:1-3)“
Nespravodlivý zisk:
Zhromažďovanie majetku prostredníctvom útlaku je v žalmoch ostro odsudzované ako hriech.
Múdroslovná literatúra (Knihy ako Príslovia alebo Kazateľ) ponúka vyvážený pohľad.
Priznávajú, že poctivá práca vedie k blahobytu, ale zároveň varujú, že bohatstvo je pominuteľné.
Konklúzia:
Starý zákon neoslavuje chudobu ani nekriticky nevyzdvihuje bohatstvo. Majetok vníma ako nástroj, ktorým možno uctiť Boha a slúžiť iným. Dôležité je, aby srdce človeka bolo upreté na Stvoriteľa.