Minule:
Ak je človek osobnosťou vlastní skutočný a rozhodný úkon vôle.
Človek nemôže ostať iba pri chcení.
Ostať pri chcení je prvý stupeň lakomstva.
Vrcholom lakomstva je odpor k chudobným.
Starozákonní proroci prirovnávali hrabivosť a lakomstvo k modlárstvu.
Prečo? Lebo lakomec si z majetku robí svojich bohov. Žije pre majetok, vidí v ňom šťastie, aj keď chvíľkové.
Žalmista to vyjadril sarkasticky (Ž 118,4-8):
Pohanské modly, hoc sú zo striebra a zo zlata,
sú dielom ľudských rúk.
Majú ústa, ale nehovoria,
majú oči, a nevidia.
Majú uši, ale nepočujú,
majú nozdry, a nečuchajú.
Majú ruky, ale nehmatajú;
majú nohy, a nechodia,
z hrdla nevydajú hlas.
Im budú podobní ich tvorcovia
a všetci, čo v ne veria.
Lakomstvo dehonestuje vzťahy:
Pre dávne národy boli dôležité vzťahy, rodina. Uvedomovali si, že modly nespĺňajú základnú potrebu vzťahu. Rovnako ako pre nás majetok.
Človek je stvorený pre slobodu:
Žiaľ, vidíme, že človek sa môže stať otrokom niečoho, nad čím by mal panovať, čo by mu malo slúžiť. Nečudo, že Pán Ježiš povedal, že je potrebné zhromažďovať poklady v nebi, robiť si priateľov z márnej mamony.
„Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú. V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce (Mt 6,19-21).
Je tragické ak, je srdce človeka väznené v trezore s peniazmi. V niektorých prípadoch dokonca medzi mincami.