Minule:
Lakomstvo je neumiernená (nekontrolovaná) láska k majetku.
Lakomstvom sa previňuje, kto si začne privlastňovať veci krádežou a podvodom.
Vec volá po svojom pánovi.
Minule sme hovorili, že lakomstvo môže prerasť do veľkého hriechu – krádeží a podvodom.
Dnes budeme uvažovať o tom, že:
- lakomec považuje majetok ktorý vlastní príliš za svoj.
Na prvé prečítanie čudné, však?! To nás môže dokonca pobúriť. V akom zmysle nemáme považovať majetok ktorý vlastníme za „príliš svoj“?
Sv. Bazil Veľký píše:
Je to chlieb hladného, ktorý ty máš, oblečenie nahého, ktoré máš pod zámkom, čižma bosého, ktorá u teba plesnivie, peniaz chudobného, ktorý máš zakopaný.
Sv. pápež Lev Veľký ide ďalej:
Nielen z nadbytku, ale aj potrebných veci sa máme vzdať, aby sme pomohli inému. Pôst bohatých by sa mal stať pokrmom chudobných.
Realita vo vzťahu k majetku:
Veľakrát vidíme, že ľudia sa o majetok súdia, hnevajú sa kvôli nemu, nevedia sa podeliť. To je práve dôkaz toho, že sú lakomí. Vyjadruje to malosť ducha. Duchovne bohatý človek je nadnesený nad takéto veci, je veľkorysý.
„Nič nie je tak typické pre prízemného a obmedzeného ducha ako láska k majetku.“ (Cicero)
Ježiš v podobenstve o bohatom farmárovi nazýva lakomca dokonca bláznom. {Lk 12:15-21}