Minule:
Partneri, ktorí nechcú uzatvoriť manželstvo sa vyhovárajú odvolávaním sa na svedomie.
Človek sa vo veciach svedomia môže mýliť, najmä ak ide o jeho vlastné záujmy a o pôžitok.
Morálka nie je vecou názoru alebo „vnútorného pocitu".
Prikázania formujú naše svedomie.
To je dobou(?).
Tí, čo nechcú počúvať hlas svedomia sa často ospravedlňujú odvolávaním sa, že je to bežné. Fráza „Taká je doba“, sa stala akoby zaklínadlom.
To, že niečo každý robí, neznamená, že je to správne, alebo menej závažné. Nik sa nemôže ospravedlňovať dobou.
Neprispievať k rozkladu spoločnosti.
Rozklad rodiny a tým aj spoločnosti má základ v strate duchovnosti. Automaticky to smeruje k deštrukcii pretože rozklad duchovnosti je neoddeliteľne spojený s mravnosťou. S úpadkom mravnosti nevyhnutne, skôr alebo neskôr, dôjde k rozkladu rodiny a tým aj spoločnosti.
História učí.
Ak totiž v národoch stráca duchovnosť význam, stráca sa význam existencie takýchto národov, pretože sa odvrátili od evolučného vývoja. Vývoj formuje duchovno nie telesnosť.
Európa sa v súčasnosti podobá starovekému Rímu tesne pre jeho pádom. Rímu v začiatkoch vládol určitý poriadok a morálka, ale pod vplyvom blahobytu a peňazí prúdiacich z provincií upadol do zvráteností, zvrhlostí a nemorálností. Až nakoniec, kvôli svojmu hlbokému vnútornému hodnotovému rozvratu nebol schopný čeliť nájazdom barbarov.
História sa opakuje.
Rovnako ako za čias Rímskeho impéria začína byť aj Európa atakovaná novodobými barbarmi, ktorí prichádzajú, aby ju zrazili na kolená.
Pozor, nie je to problém migrácie. Môžeme totiž vystavať okolo celej Európy päťmetrový múr a môžeme vyhostiť úplne všetkých migrantov, ak ale nezastavíme vlastný, duchovný a morálny rozklad a nezaradíme sa do prúdu duchovnej evolúcie, sami sa rozložíme. Nakoniec, ako vývojovo neperspektívni sa úplne zničíme.
Už sa stávame sebadeštrukčnými.