Minule:
Sex ovplyvňuje vzájomný vzťah i vzťah s Bohom!
Darovanie svojho tela pri pohlavnom styku je hlbokým symbolom darovania celého svojho ja.
Manželstvo je predovšetkým najhlbším znakom úplného darovania seba samého, ktoré si manžel a manželka navzájom prisahajú.
Preto Cirkev považuje manželstvo za sviatosť.
Človek si vymýšľa ospravedlnenia.
Jednou z výhovoriek, prečo sa neuzatvára manželstvo je odvolávanie sa na svedomie.
Prečo sa nemôžeme riadiť svojím svedomím, keď sme presvedčení, že spoločné bývanie je v poriadku?
Ľudia sa môžu vo veciach svedomia mýliť, a mýlia sa bohužiaľ často. Pokiaľ ide o naše vlastné záujmy a o náš pôžitok, naša schopnosť sebaklamu je obrovská. Vo všetkom, čo robíme, potrebujeme objektívne kritérium, ktoré nám povie, či je naše svedomie správne formované a schopné správne usudzovať.
Morálka nie je vecou názoru alebo „vnútorného pocitu".
Svedomie je Boží hlas, ktorý hovorí pravdu hlboko v našom srdci. Je nemožné, aby Boh odporoval svojim vlastným prikázaniam len pre naše pohodlie alebo túžby.
Formovanie svedomia.
Stvoriteľ nás nenechal blúdiť, aby sme si pokazili šťastie. Naša sloboda nemôže byť bezbrehá. Aby sme neškodili sebe ani iným, dáva nám prikázania aj v oblasti sexuálnych vzťahov. Tie usmerňuje šiestym prikázaním – nezosmilníš a deviatym - nepožiadaš manželku blížneho svojho.
Ježiš neostáva pri prikázaniach, formuje ducha človeka:
„Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci“ (Mt 5, 28).
Preto Katechizmus Katolíckej cirkvi v čísle textu 2400 rezolútne vyhlasuje: „Cudzoložstvo a rozvod, polygamia a voľný zväzok (voľná láska) sú ťažkými previneniami proti dôstojnosti manželstva.“
Svedomie vedie k oslobodeniu od otroctva vášní.
Keď sa rozhodnete robiť to, čo chce Boh, konáte v súlade s dobrým svedomím. Rozhodnutie žiť spolu mimo manželstva je vždy zlé a škodlivé, pretože to nie je v súlade s Božou vôľou a jeho určením pre manželstvo a rodinu.