Minule:
Homosexualita je pociťovanie pohlavnej príťažlivosť voči osobám toho istého pohlavia.
Homosexuálne úkony sú svojou vnútornou povahou nezriadené, lebo zatvárajú pohlavný úkon pred darom života.
Homosexuálov treba prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom a vyhýbať sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim.
Homosexuálne osoby sú povolané k ovládaniu a čistote.
Skôr než budeme hovoriť pozitívne, to znamená o východiskách z tohto hlavného hriechu - smilstva, musíme sa pristaviť pri veľmi bolestnej nemorálnosti - pedofílii.
Hladinu verejného života rozvírila aj aféra s kňazmi, ktorí sa dopustili tohto hanebného hriechu. Je to dôkaz toho, že každý musí bdieť a dávať si pozor, lebo „poklad nosíme v hlinených nádobách“ (2Kor 4:7).
Som rád, že pápeži tento škandál riešia rázne, s nulovou toleranciou.
Prečo sa práve v kňazských a rehoľných kruhoch objavujú ľudia s takýmito sklonmi?
Osoby s týmito tendenciami idú do kňazského stavu možno preto, lebo nemajú vzťah k rodinnému životu. Aby sa vyhli prípadnej izolácii v spoločnosti, idú do duchovného stavu. A snáď dúfajú, že tam zvládnu svoj sklon.
Čo s tým robí Cirkev?
Už roky sa robia psychotesty pred vstupom do seminára. Ak by prešiel aj cez ne, počas šiestich rokov štúdia sa tento problém vyplaví a taký adept kňazstva nemôže byť prijatý do kňazského stavu.
Nie sú tieto prípady príliš zdôrazňované?
Samozrejme. A je tu potom veľké a zbytočné podozrievanie. Čítal som štatistiku z Rakúska. Napríklad v porovnaní s profesiami venujúcimi sa deťom, tohto zločinu sa dopúšťa „iba“ 3% duchovných. Hriechy duchovných sa však vo veľkom medializujú. Samozrejme od kňazov a rehoľníkov sa očakáva väčšia askéza.