Minule:
Sme znečisťovaní neviazanou sexualitou.
Sexualita je dar Stvoriteľa pre ľudstvo.
Od sexuality závisí uchovanie ľudského rodu.
Človek sa pre pohlavný život rozhoduje slobodne a má na mysli morálku.
Šírka pojmu smilstvo
Definícia smilstva je náročná, lebo má rôzne formy. Všeobecne – je to nezvládnutie pohlavného pudu rozumom a vôľou. Môže byť v myšlienkach, slovách a skutkoch. Pri skutkoch musíme ešte rozlišovať, či ide o osobu slobodnú, v manželstve, alebo v zasvätenom živote.
Na základe Katechizmu Katolíckej cirkvi (KKC) môžeme dodať, že smilstvo je nezriadená (neviazaná) túžba po pohlavnej rozkoši alebo nezriadený pôžitok z nej. Pohlavná rozkoš je morálne zlá, ak sa vyhľadáva pre ňu samu, oddelene od jej cieľa darovať život a vzájomného darovania sa v manželskej láske. (Porovnaj číslo textu 2351)
Smilstvo definícia
„Smilstvo (fornicatio) je telesné spojenie slobodného muža so slobodnou ženou mimo manželstva. Je v závažnom rozpore s dôstojnosťou osôb a s ľudskou sexualitou, ktorá je prirodzene zameraná na dobro manželov, ako aj na plodenie a výchovu detí. Okrem toho je aj veľkým pohoršením, keď sa tým kazí mládež.“ (KKC 2353)
Cudzoložstvu sa budeme ešte venovať.
Etymológia slova smilstvo
Bude vhodné, ak sa pristavíme pri etymológii - pôvode slova „smilstvo“. To by som rád vedel. Po mnohých pátraniach som prišiel k tomuto:
Malo by byť od slova smilný, ktoré sa porovnávalo s litovským smilus - zvedavý, túžiaci po niečom, žiadostivý, nachádzať v niečom záľubu a tým viac dostávať na to chuť. Prečo z litovčiny do slovanských jazykov, neviem.
V českom etymologickom slovníku nájdeme toto:
Slovo smilstvo sa objavuje už v staročeštine, odtiaľ prešlo do poľštiny. V cirkevnej slovančine smilnoje, slovensky smilstvo, smilník. Tiež tam spomínajú litovské sloveso je smilus = mlsný (v slovenčine maškrtný), smilný. Smilti -, smilauti - rovná sa mlsati - staročeské.
Čo poviete na toto?
Ešte by sme mohli uvažovať nad slovom „šmudlať“, „ušmudlaný“ – je to bohemizmus a v slovenčine sa prekladá ako nečistý, nepekný, umazaný. Ponechali sme si však šmuhu – niečo nepekné, ťažké, škaredé - škvrna.
Ešte v 14-15. storočí mali vraj Slovania spoločnú reč. Ako sme sa rozišli, tak sa rozchádzali aj naše jazyky. Keď som s priateľom z Poľska porovnával archaické slová, našli sme zhodu.
Nabudúce: Smilstvo - pojmy