Minule:
Závisť zapúšťa hlboké korene snáď do každej oblasti života.
Závisť sa prejavuje aj súťaživosťou a zároveň sa ňou ospravedlňuje.
V športe vidieť u detí veľký posun k individualizmu, sebectvu a agresivite.
Závisť a agresivita?
Všimnime si túto postupnosť: Závisť sa môže skrývať aj za súťaživosť. Súťaživosť môže prerásť do agresivity. Zrejmá je v športe, lebo každý chce vyhrať. Najmä teraz, keď sú v hre veľké peniaze. Napríklad Slovan získal za postup do Ligy majstrov približne 18 miliónov eur. Zárobky hráčov a najmä za ich prestup sú astronomické.
Agresivita v športe:
Nekontaktný špor ako je basketbal sa stáva tvrdým. Nehovorím o hádzanej, futbale, hokeji...
Keďže sa športu už roky venujem aktívne i pasívne, vidím v ňom určitý posun. Keby som mal na tréningoch teraz také nároky ako pred tridsiatimi rokmi, tak by ma rodičia zažalovali detskému ombudsmanovi, Jozefovi Mikloškovi. Rovnako by dopadli terajší tréneri hokejistov, ktorých teraz dávame do siene slávy! A keďže deti menej trénujú, technické a najmä kondičné nedostatky nahrádzajú agresivitou. A média vychvaľujú zápasy pre „veľký emočný náboj“!
Agresivita v živote:
Tak ako je agresivita v športe, tak je aj v živote. Dnešný svet je založený na konkurencii (či závisti?). Pred rokmi som v Detve rozprával s rodičmi, ktorým po roku 1968 emigrovali dvaja synovia. Sami boli prekvapení ako rozdielne si „tam vonku“ počínajú. Jeden, poslušný syn, vynikajúci žiak, sa ako tak živil folklórom. Druhý, „nezbedník“, takto jemne ho nazvali rodičia, takmer prepadával, začal podnikať a za pár rokov mal niekoľko benzínových púmp.
Agresivita v ekonomike – teda nedostatok morálky, spôsobuje hospodárke krízy. A tie plodia nezamestnanosť, chudobu a prehlbujú rozdiely medzi bohatými a chudobnými.
Sledujeme:
Závisť sa ospravedlňuje súťaživosťou, nekontrolovaná súťaživosť vedie k agresivite, agresivita rozbíja vzťahy a vo väčšom spôsobuje vojny.
A tak si môžeme iba vzdychať: Prečo sme zabudli na askézu?!
Nabudúce: Keďže závisť je často hýbateľom zla – ešte niečo o nej!