Minule:
Tradične heslo „In fuga salus" (V úteku je spása), nie je zbabelosť.
Ide o útek pred zlom, ktorý je vlastne bojom.
Ideály pomáhajú smerovať dopredu.
Hranica medzi pokušením a hriechom
Pokušenie a hriech stoja veľmi blízko seba.
Pod falošnou zámienkou neutekať z boja, ale odskúšať si sily, chceme sa možno priblížiť k hriechu až po poslednú hranicu a ochutnať tak aspoň niečo zo zakázaného ovocia. Aspoň k nemu privoňať. Nechce sa nám ujsť pretože sa nám nechce bojovať s vlastnou náklonnosťou. Práve to je zbabelosť.
Hranicou medzi pokušením a hriechom je súhlas vôle.
Rozdiel medzi nimi je podobný ako medzi nebezpečenstvom a nešťastím. Je nebezpečné jazdiť na horských cestách bez zvodidiel, je nebezpečné ak sa proti nám rúti náklaďák. Možno už v duchu prežívame pád či náraz, ale nakoniec sa vyhneme nešťastiu. Pokušeniam sa nedá ani vyhnúť, ani pred nimi ujsť, schovať sa. Kto jazdí, nevyhne sa nebezpečným situáciám. Kto chodí medzi ľudí, nevyhne sa nákaze, najmä teraz v čase pandémie. To ale neznamená, že nemá význam chrániť sa, dodržiavať bezpečnostné predpisy, urobiť všetko, aby sa nebezpečenstvo znížilo na minimum.
Každé prirovnanie pokrivkáva (Omnis comparatio claudicat)
Toto prirovnanie veľmi pokrivkáva. K zrážke totiž môže dôjsť aj bez vlastného zavinenia. Ani k podľahnutiu infekcii nie je potrebný súhlas vôle. Ale k hriechu vždy. S pokušenia sa stane hriech ak s ním slobodne súhlasíme.
Nabudúce: Pád do hriechu.