Minule:
Pokušení je mnoho a sú rafinované.
Od jedného sa odvrátime a narazíme na iné.
Pokušenie pokazí úprimnosť hrdinskej obety a hriešny vzťah zamaskuje zbožným úmyslom.
Povymieňa smerovky, pomieša pravé názvy.
Tradičná asketika hlásala: „In fuga salus" (V úteku je spása).
Dá sa pred pokušeniami ujsť? A nie je útek zbabelosťou?
Útek sa považuje za zbabelosť, keď je to útek z boja. Ale tu ide o iný útek, ktorým vlastne boj začína. Keď sa objaví pokušenie, mám dve možnosti. Prijať ponuku pokušenia, teda nebojovať, súhlasiť, zhrešiť.
Druhá etapa je boj.
Ani nie s pokušením, ale so sebou. Boj s tým vo mne, čo by chcelo ponuku prijať.
Potlačiť pokušenie, odvrátiť sa od neho, odtrhnúť samého seba, je vlastne útek. Ale je to útek, ktorý znamená víťazstvo nad sebou. Lebo sa donútim ujsť, hoci všetko vo mne by chcelo opak.
Prirovnanie
Na začiatku štúdií má oslovoval francúzsky filozof, jezuita, Pierre Teilhard de Chardin, paleontológ, geológ, antropológ. Vyjadril sa, že ho fascinujú ženy „nadchnuté pre ideály“. Túto vetu aplikujme na „útek pred pokušením“. Pochopili ste; kto je nadchnutý pre nejaký ideál, ten sa nezabáva s pokušeniami, automaticky pred nimi uteká! Vlastne ide dopredu.
Nabudúce: Hranica medzi pokušením a hriechom