Minule:
Zlé časy boli aj v minulosti
Zlé časy nestačí prežívať, treba pripravovať budúcnosť
Uvedomujeme si, že na iných miestach sú väčšie problémy.
Definujme „zlé časy“.
Nedefinovateľné – je jednoznačná odpoveď. Samozrejme, sú nejaké objektívne ukazovatele. Aktuálne napríklad život vo vojne – obyvatelia Ukrajiny i na iných miestach prežívajú ťažké časy. Ekonomické ukazovatele sú tiež dosť výpovedné. Pozor však na spomienkový optimizmus. Stará generácia spomína minulé časy ako dobré, hoci vtedy niekedy nemali „čo do úst“. Teraz si sťažujeme, hoci väčšinou máme nadváhu a potrebujeme diétu. Najťažšie sú definovateľné časy z pohľadu morálky.
Objektívne sa zlé a dobré časy periodicky opakujú.
Zdá sa, že platí: „Ťažké časy vytvárajú silných mužov. Silní muži vytvárajú dobré časy. Dobré časy vytvárajú slabých mužov. A slabí ľudia vytvárajú ťažké časy (G. Michael Hopf, Those Who Remain - Tí, ktorí ostávajú)". Je to typický circulus vitiosus (začarovaný kruh).
A keďže sa periodicky opakujú, skoro ako ročné obdobia, všimnime si aj ich špeciálne pokušenia.
Zlé časy prinášajú celý komplex pokušení.
Typicky ľudská reakcia je rezignácia. Nedá sa nič robil, iba sa zariadiť tak, aby sme to voľajako prežili. Podľa možnosti bez väčších škôd. Ale Čapek vyčítal z knihy prírody niečo iné (viď. minulú úvahu). Príroda nerezignuje. Zima pre ňu neznamená smrť, ba ani len spánok nie. Pod snehovou prikrývkou sa skrýva cieľavedomá a dôležitá činnosť - príprava budúcej jari. Musí sa síce schovávať, pretože mráz je krutý. Keby sa nebodaj vystrčil nejaký mladý výhonok, hneď by ho spálil. V prírode sa toho veľa deje potajomky. A vôbec to nie je ilegalita. Naopak. Prikazuje to zákon prírody. Zákon zachovania života, zákon vývoja. Ten istý zákon, ktorý káže verejne kvitnúť a dozrievať, káže aj v skrytosti klíčiť.
Čo tu pomôže askéza?
Perfektne to vyjadril svätý Augustín: „Ak sú časy zlé, žime dobre a stanú sa dobrými.“
Nabudúce: V ťažkých časoch