Minule:
Média sú často nielen zabíjaním času, ale i zabíjaním pravdy.
Umelecké slovo dokáže skôr osloviť aj pomýliť.
V dnešnej dobe často oslovujú aj vulgarizmy a nechutná zábava.
Sme naklonení prijímať to, čo nám vyhovuje.
Pokušenie trvácnosti
Vidíme, že mnohí vedúci v podnikoch, v spoločenskom a politickom živote podľahli pokušeniu trvácnosti ich postavenia na výslní. Nejde však iba o „tých hore“! Je to pokušenie každého z nás. Teoreticky všetci dobre vieme, že ani tá najskvelejšia kariéra netrvá večne, a že jej dosiahnutie, aj jej udržanie, závisí naozaj iba od Boha.
Máme sa báť strát?
Veď stačí, aby praskla v mozgu malá cievočka a je po všetkom. Nemôžeme sa držať silou mocou svojho postavenia, daností, ktoré máme. Nemáme ani štipku takej moci, aby nám mohla zaručiť, že aj nasledujúcu sekundu nám bude biť srdce, že sa neocitneme v nemocnici...
Čo teda?
Toto všetko síce vieme, ale človek sa celou svojou prirodzenosťou bráni každej takej myšlienke, každej strate. Je veľmi silné pokušenie podľahnúť niečomu vábivému, pristúpiť na kompromis, dokonca na zradu svojho presvedčenia i zradu blízkych pre nejaké výhody. Aj pošliapať pravdu.
A čo viera?
A akokoľvek veríme, že Boh má väčšiu moc, a že večnosť trvá dlhšie ako najdlhší život, predsa má pre nás často väčšiu váhu to lákavé teraz, to čo môžeme mať teraz!
Riešenie?
To miesto na ktorom sme, kde žijeme, je darom Nebies. Ak to prijmeme, nebudeme žiť v strachu, ale budeme zodpovední za to čo prežívame a ako to prežívame.
Askéza, alebo tvrdé „prebudenie"?
Jeden pán z vrcholovej politiky mi pred týždňom hovorí: „Bol som dlhé dní v kóme a mal som parapsychologické zážitky. Keď som sa prebral, už rozmýšľam ináč“. A vidieť to na ňom.
Musí nás Stvoriteľ previesť takýmto utrpením, alebo to skúsime radšej askézou?
Nabudúce: Pokušenie od citovo naviazaných