Minule
Z plnosti srdca hovoria ústa
Neovládneme sa ak neodstránime zlo zo srdca
Analyzujem si pohnútky srdca, aby sa nezakorenilo v ňom zlo
Ako si strážiť srdce?
Stane sa, že nakričí šéf, vybuchnete na svojho manžela (manželku), na detí, ktoré sú neznesiteľne..., lebo sme prepracovaní, „prasknú nám nervy“. Takto a podobne sa vyhovárame.
Je to len niečo chvíľkové?
Dovolím si povedať, že nie. Je to zakorenené v srdci, je to v človeku a potom stačí povestná iskra a je veľký výbuch.
Čo preniká do nášho srdca?
Predstavte si, že ste sami večer v cudzom meste na opustenej, tmavej ulici. Prídu vám na myseľ prepadnutia a ak počujete kroky, pozriete na prichádzajúceho so strachom a obavami. Ak na tom istom mieste čakáte niekoho milujúceho a započujete kroky reagujete úplne ináč. Usmejete sa, vykročíte dopredu. Rozdiel: Miesto strachu - radosť. Iné naladenie, iné pocity v srdci, iná reč tela... Askéza je, nalaďovať si srdce na dobro.
Ako si nenaladiť srdce?
Trochu úsmevne. V TV dávali kurz džuda. Cvičiteľ upozornil účastníkov, aby túto sebaobranu nepoužívali nerozmyslene, aby im príliš nevošla do srdca. Ukázal scénku: Po kurze ide natrénovaná slečna domov, beží za ňou mladík. Ako sa jej dotkne, šmarí ho o zem. Nestačil povedať: „Zabudli ste si dáždnik“.
Analyzovanie srdca, pocitov
Preto je dobré analyzovať si pocity, uvažovať prečo naraz smútok, radosť, ľahostajnosť, hnev k niekomu... Tak zistíme, že každý hnev je sebectvo, že sme chceli niečo podľa seba a to vždy nejde. Je potrebné staré dobré spytovanie svedomia, ktoré možno zanedbávame. Ak si večer nájdeme pár minút na toto uvažovanie, stanú sa z nás pokojní ľudia. Tak si budeme môcť natrénovať lásku, zbaviť sa hnevu.
Nabudúce: Preverovanie autorít