Minule
Tí istí ľudia bývajú hodnotení protichodne
Zvodom okolia je potrebne odporovať energicky a úprimne
Kto nie je vnútorne vyrovnaný vysiela signály o svojich chúťkach
Ohováranie a osočovanie
Stalo sa samozrejmosťou, že sa bežne ohovára a dokonca až osočuje.
Rozdiel?
Ohováranie je zbytočné hovorenie o nedostatkoch iných, osočovanie je zväčšovanie chýb iných, pripadne vymýšľanie.
Mechanizmus ohovárania a osočovania
Každý chce vynikať, niečo znamenať, byť nad inými. Máme dostatok inteligencie, aby sme sa sami chválili. Preto ohováraním (osočovaním) znižujeme iných, aby sme vynikli my. Ako keby sme hovorili: Ja taký nie som! Ja som lepší!
Uvedomujme si, že ak klebetíme o iných, ak odídeme budú posudzovať aj nás!
Riešenie:
Možno sme nemali takúto babku: Chodila za ňou vnučka a žalovala jej, čo kto urobil. Babku to prestalo baviť a hovorí: „Poďme sa pomodliť za neho“. Keď sa to opakovalo pár krát, prestalo to baviť vnučku!
Ako na donášačov klebiet?
Ak vám „dobrá duša“ hovorí čo na vás rozprávajú iní, povedzte im: Dúfam, že si sa ma zastal (la). A budete mať pokoj v duši!
Ako na konkrétne v spoločnosti klebetiacich?
Stačí povedať o ohováranom niečo pekné, dobré. Alebo začať inú tému. Zaberie to. A možno nebudú o vás v neprítomnosti hovoriť zle, budú si vás vážiť. Ak budú pokračovať – ich problém!
Ako vidíme je potrebná formácia seba a zas sme pri askéze!
Nabudúce: Preosievať informácie.