Minule
Ľahostajné okolie nás zneisťuje
Ľahostajnosť je bolestná najmä od najbližších
Ľahostajnosť nás nemá vyprovokovať k netaktnému, drsnému konaniu
Askéza nám pomáha v ľahostajnom prostredí správať sa normálne
Naše pôsobenie voči okoliu.
Doteraz sme hovorili, že okolie, či milujúce a obdivujúce, ľahostajné, alebo nepriateľské, s akoukoľvek morálnou úrovňou, nám môže byť aj pomocou, aj pokušením, môže nás deformovať i formovať. Práve askéza nám pomáha toto prostredie zvládnuť a stavať sa osobnosťou.
Osobnosť odolá okoliu a formuje ho
Rozhodujúci je náš vlastný postoj. Ide vždy o interakciu. Svojim postojom totiž aj my vplývame na svoje okolie a do značnej miery ho vytvárame.
Patrí to k tzv. archetypom vlastným všetkým živočíchom: Na gymnáziu som vyhral beh na 3 km a to má povzbudilo ešte k častejšiemu tréningu. Okrem futbalu som si občas zabehal a využíval som k tomu aj čas pri pasení kráv. Nikdy sa mi nestalo, žeby v horúčave strečkovali a ušli z pasienka, čo bratovi bežne robili. Zistili, že „na mňa nemajú“.
Aj dieťa formuje okolie?
Veru, hej! Kto to sám neskúsil, ani by neveril, ako si už maličké dieťa vie presadiť svoju vôľu a vymôcť svoje požiadavky. Plače, keď je hladné, mokré, keď ho niečo bolí. Ale veľmi rýchlo sa naučí, že krikom sa dá vynútiť pozornosť, aj keď mu nič nie je. Ak zisti, že to nemá úspech, prestane. Ale skúša stále nové „finty". Taký človiečik ešte nevie chodiť ani rozprávať, ale už vie, ako na koho ísť, na čo je kto citlivý. A tak sa stáva, že to isté dieťa jedného z rodičov rešpektuje a druhému robí scény. Dovolí si to preto, lebo zistilo, že dosiahne svoje. To isté dieťa je teda aj poslušné, aj zúrivé podľa toho, s kým práve je. Kto aký postoj voči nemu zaujme. Vidíme to plasticky aj v triede. Jedného učiteľa rešpektujú, u iného robia kdečo!
Ako je to u dospelých?
Vo vzťahoch medzi dospelými to nie je ináč. Schopnosť spoznať, či skôr vycítiť, čo si môžeme voči komu dovoliť, nie je vyhradená iba detskému veku. Preto sú ľudia, ktorí sa môžu stokrát presťahovať a vždy majú susedov závistlivých, škodoradostných, klebetných či namyslených. V každej práci majú zlých spolupracovníkov! Iní zas všade natrafia na ochotných, dobrosrdečných, prijemných ľudí. U niekoho nikto nikdy nezazvoní, aby o niečo požiadal. A u druhého si ľudia podávajú kľučky. Na niekoho sa doslova lepia ľudia drzí, otravní a dotieraví, takže sa ich nemôže zbaviť. Niekoho všetci iba využívajú, a druhému všetci pomáhajú. Niekto má kopu priateľov, na ktorých sa môže vždy spoľahnúť. A zas iný nemôže nikomu dôverovať, má tajnosti aj pred vlastnými deťmi, všetko musí zamykať.
Nabudúce: Formujeme okolie