Minule
Extrovert
– má rád spoločnosť, chce v nej vynikať a preto sa podriaďuje aj nesprávnym trendom
- často je indiskrétny a vo vzťahoch plytký
- extrovert cholerik stále bojuje aj voči domnelým nepriateľom
- svoje nedostatky ospravedlňuje poukazovaním a chyby iných
Poďakovanie
Bol som upozornený na to, že „žiaden človek nie je jednoznačne prideliteľný k typu“. Je to samozrejmosť, ktorú som doteraz nezdôraznil. Sme „pomiešaní“. Ináč sa to však nedá vysvetliť. Je však vhodné všímať si aj tie popisy pováh, ktoré na vás na prvý pohľad „nesedia“. Porovnávaním sa môžeme lepšie diagnostikovať a potom aj správne nasmerovať naše asketické snaženie.
Pokušenia extroverta
Ich prirodzená výbušnosť má aj druhy pól - rýchlo zhasne. Závisí to však od toho, aký materiál sa zapáli. Môže nastať výbuch s katastrofálnymi následkami. Ale tie výbušné povahy sa väčšinou rýchle oduševnia, zahoria za vznešený ideál či krutú pomstu, a o chvíľu zhasnú. Tak môžeme vidieť, ako sa v okamihu stane z ohňom chrliaceho šarkana krotký baránok. Nejde o kresťanské odpustenie, iba ho prešla zlosť.
Veľký omyl výbušného introverta
Predpokladá, že aj jeho okolie musí tak rýchlo zabudnúť na jeho vyčíňanie, ako on rýchlo zhasol. Vyžaduje to, a keď to tak nie je, cíti sa zase oprávnený metať okolo seba hromy-blesky. Ospravedlňuje sa, že má takú povahu – ale nič s ňou nerobí!!!
Extroverti a duchovný život
Všetci extroverti podliehajú pokušeniu podceňovať a zanedbávať vnútorný život. Vrhajú sa do činnosti, aby prehlušili hlas svedomia. A ak ide o bohumilú činnosť, domnievajú sa, že ich to dišpenzuje od meditácie, štúdia a hlavne od kritických pohľadov do seba a potrebe ovládať sa.
Náladovosť
Aj extroverti menia nálady. Ale ich prechod z radosti do smútku nebýva náhly. Mávajú obdobie až nadmernej výkonnosti, horúčkovitej činnosti a potom zas nechutí až skleslosti. Psychiater Kretschmer ich trefne nazval cykloidmi (cykloid – kyvadlo).
Kde sa nájsť?
Tento náčrt typov ani zďaleka nie je úplný. Ale hádam každý nájde v niečom sám seba. Aj keď zrejme v inej kombinácii vlastnosti. Typové kategórie sú čisto teoretické. Živý človek nie je teória, nedá sa vtesnať do žiadneho systému. To ani nie je naším cieľom. Ide o to, aby sme spoznali predovšetkým nebezpečenstvo vlastnej povahy. Aby sme dokázali odhaliť v sebe samom pokušenia, ktoré nás rafinovane chcú zviesť z cesty k Bohu a tým aj k šťastiu.
Čistý typ?
Snáď neexistuje čistý typ. Môžu sa vyskytnúť aj celkom protichodné vlastnosti, ktoré zvádzajú človeka raz na tú, raz na onú stranu. Čím ich je viac, tým je človek rozorvanejší. Ťažko je zvládnuť rozvadených ľudí. A vari ešte ťažšie je opanovať vlastné rozvadené vnútro.
Nabudúce: Šíritelia pokoja