Minule
Človek je bytosť, v ktorom sú hmota a duch podstatne spojené
Telo pôsobí na duševnú stránku a duchovno na telo
Telesná disciplína posilňuje ducha.
Pokušenia tela 2
Minule sme sa venovali spätosti tela a duše. Nám však ide teraz hlavne o pokušenia.
Ak telo nehreší, nie je ani zdrojom pokušení, čo teda?
V evanjeliu čítame: „Lebo znútra z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť; rúhanie, pýcha hlúposť (Mk 7, 21-22). Ježiš obracia našu pozornosť väčšmi dovnútra. Hnev a nenávisť postavil na úroveň vraždy. A za cudzoložstvo vyhlasuje aj žiadostivý pohľad.
K čomu by nás zvádzalo telo?
Keby pokušeniami boli iba žiadosti tela, zvádzali by nás k opilstvu, obžerstvu, smilstvu, pripadne k lenivosti. Lebo hlad, smäd, pohlavný pud a únava, to všetko má prirodzený fyziologický podklad. Lenže rozsah pokušení je omnoho šíri!
Aká fyziologická potreba by mohla zvádzať k pýche, k žiarlivosti, lakomstvu, závisti, hnevu...?
A tieto sklony máme v sebe. A kde sa zobrali? V tele iste nie. Kategóriu pokušení tela teda rozšírime na pokušenia z celého nášho vlastného vnútra.
Alebo sú to pokušenia sveta?
Svet ako zdroj pokušení sa rozumel hriešny svet nevery a zvrhlých mravov. To sú však miesta s dosť viditeľnou výstražnou tabuľkou. Tie nás skôr odrádzajú. Či nie? Zdrojom pokušení môže byť však celé okolie dokonca aj to zbožné. Napr. milujúci príbuzní, zhovievaví predstavení, obdivovatelia, atď...
Nabudúce:
Pokušenia sveta