Minule:
Človek sa má riadiť rozumom (IQ), citom (EQ) a intuíciou.
Tieto prirodzené dary stratilo ľudstvo hriechom.
Pokušenia tela
Klasická asketika delila pokušenia na pokušenia tela, sveta a diabla. Je to delenie podľa ich pôvodu a v podstate správne. Lenže príliš úzke chápanie termínov „telo" a „svet" viedlo k mnohým nedorozumeniam. Preto sa musíme pri nich trochu zastaviť. Pre šírku problematiky sa dnes (i v ďalších úvahách) pristavíme pri „tele“.
Čo som, čo je moje „ja“?
Človek je tvor, v ktorom sú hmota a duch podstatne spojené. Hmotné telo a duchovná duša tvoria spolu jednotnú realitu. Keď poviem „ja", nie je to ani hlava, ani noha, ani celé moje telo. „Ja" je osoba, ktorá si uvedomuje, vyjadruje a prejavuje samu seba. Zjednodušene povedané, nemyslí mozog, nehovorí jazyk, nekonajú ruky. Ale ja myslím prostredníctvom mozgu, vnímam cez zmyslové orgány, konám pomocou svalov.
Telesná a duševná stránka človeka.
Výslovne telesné prejavy, ako očervenenie, zblednutie, zimomriavky, zvracanie, strata vedomia až zastavenie srdcovej činnosti, to všetko môže byť vyvolané aj nejakým výlučne psychickým podnetom. Napr. rozčúlením, hnevom, strachom, zľaknutím, zahanbením, odporom. Duševná vyrovnanosť a pohoda zas pôsobí na organizmus, pomáha pri uzdravovacom procese.
Aj telo pôsobí na duševnú stránku.
Bolesti, zvýšená alebo znížená činnosť orgánov a žliaz, prekrvenie aj nedokrvenie, poruchy trávenia a dýchania majú značný dopad na psychiku. Ovplyvňujú náladu, myslenie, často aj názory. Každý podnet, telesný či duchovný, sa odráža aj v telesnej, aj v duševnej sfére. Veda stojí v tejto oblasti iba na prahu skúmania, a už odhalila netušené spojitosti. V serióznom vedeckom svete sa už dnes duchovno neignoruje.
Telo verzus duša?
Neobstojí názor na telo ako hriešne, ako väzenie duše. Nebol to názor biblický. Má ho na svedomí helenistický filozofický dualizmus. Biblický výraz telo - sarx znamená celého človeka. "Slovo sa stalo telom" (Jn 1,14) neznamená, že by sa Ježiš akoby obliekol do hmotnej podoby. Stal sa predsa celým človekom s ľudskou hmotno-duchovnou prirodzenosťou. Telom trpel, duchom sa obetoval a zmŕtvychvstaním dokázal, že človek ako telesno-duševná bytosť je určený aj pre večný život. Hmotné telo, predbežne odsúdené na smrť a splynutie s ostatnou hmotou, prejde vzkriesením do vyššej formy existencie. Telo pochádza od Boha rovnako ako duša. A preto nemôže byť znakom nábožnosti pohŕdanie telom. A askéza nemá telo trestať. Nie telo hreší. Žiadosti tela sa stávajú hriešnymi až zneužitím. To však nie je záležitosť tela.
Týmto konštatovaním strácala askéza pôdu pod nohami?
Kdeže práve naopak. Askézu sme hrubo zanedbali! Úzke spojenie telesného a duševného a hlavne vzájomné pôsobenie jej dalo nový základ. Dnes už vieme aj teoreticky správne zdôvodniť to, čo sa osvedčilo v asketickej praxi. Vieme, ako a prečo môžeme cez telo pôsobiť na ducha a opačne. Telesná bolesť zasiahne nie telo, ale mňa celého. Telesná disciplína posilňuje ducha. Pevný duch zas dodáva telu silu. To, čo malo dať asketike smrteľný úder, postavilo ju znova na nohy.
Nabudúce:
Pokušenia tela 2.