Minule
Človek je zaťažený duchovným smogom
Pokušenie manipuluje s príjemným i nepríjemným
Každé pokušenie klame
Vnuknutie je myšlienka, ktorá nemá vonkajší podnet
Človek a pokušenie
Rozprával som o prvotnom pokušení s jednou aktívnou kresťankou. Bola pohoršená keď som jej hovoril o tom, že popis stvorenia a pokúšania človeka v Písme Svätom nie je vedecký ani historický popis, ale básnicky. Niekto to perfektné vyjadril slovami: „Kniha Genezis je prorocký pohľad do minulosti“.
Pri vysvetľovaní prvých kníh Starého zákona rád citujem Detvana od A. Sládkoviča. Básnik píše: „Ako by tá Detva ozrutných synov nemala, keď ich Poľana na svojich prsiach nadája...“ Domnievam sa, že ani po 2 000 rokoch nikomu nenapadne, že Detvanci boli ozrutný preto, lebo ich kojila Poľana. Tak isto aj prvá kniha Genezis je básnicky popis, básnická oslava Boha stvoriteľa i pádu človeka. Opis pokušenia prvých ľudí je však psychologicky veľmi presný. Až geniálny!
Aké miesto má pôžitok a škodlivosť v pokušení?
Už samotný fakt, že človek túži po pôžitku, ktorý môže byť aj škodlivý, je vlastne pokušením – pozor, ešte nie hriechom. Je to jeho prvý stupeň, ktorý vychádza z nášho vnútra, z našej prirodzenosti. Protiváhou tohto lákania má byť vedomie škodlivosti.
Čo pomáhalo prvým ľuďom v pokušení?
Prví ľudia nemohli mať ešte zážitok škodlivosti hriechu, ktorý by ich varoval. To bolo vyrovnané Božím upozornením. Inak by to bola rafinovaná pasca. Bola to skúška za skutočne fair podmienok. Šťastie prvých ľudí spočívalo v poznaní Boha a jeho dobroty. Prví ľudia preto vedeli, že zákaz je naozaj v ich prospech. Mali teda všetky predpoklady na to, aby odolali lákaniu po poznaní zla.
Ako k došlo pádu?
Pokušiteľ hovorí žene: Naozaj povedal Boh: „Nesmiete jesť z nijakého rajského stromu!?“ Evina odpoveď pokušiteľovi svedčí o tom, že jej stačilo Božie varovanie. Žena odpovedala: „Z ovocia rajských stromov môžeme jesť, ale o ovocí stromu, ktorý je v strede raja nám Boh povedal: - Nejedzte z neho, ani sa ho nedotýkajte, aby ste nezomreli!“ Zlý duch však nalieha a klamstvom spochybňuje Božie slovo. Ponúka viac, ako mohla ponúknuť samotná lákavosť ovocia. Pripomínam, že strom a ovocie sú len symbolom. Nevieme presne o čo išlo!
Realita a odkaz pre nás?
Hrozba následkov je, tak ako aj u nás, zatlačená do pozadia. Tým sa rozkolísala rovnováha v Evinom vnútri. Pokušiteľ povedal žene: „Nie, nezomriete, ale Boh vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a vy budete ako Boh, budete poznať dobro a zlo.“ - Jej vôľa však ostala slobodná. Zlý duch ju predsa nenútil. Mohla odsunúť rozhodnutie, vyjasniť si pochybnosti rozhovorom s Bohom. Nemala dôvod neveriť Bohu, poznala ho ako dobrého. Ona však nechcela radu, ale chcela poznať zlo.
Zlo je hrozbou, lebo sa šíri!
Adam odolával lákaniu z vlastného vnútra, ale neodolal lákaniu zvonka. Jeho však už nemusel zvádzať zlý duch osobne. K vychýleniu vnútornej rovnováhy mu stačil Evin príklad. Eva totiž hneď prebrala funkciu pokušiteľa. Dala sa do služieb toho, ktorý ju zviedol do záhuby.
Čo nasledovalo a pretrváva aj u nás?
Biblia popisuje, že Adam i jeho žena sa skryli pred Pánom, Bohom. Tak ako pred tisícročiami, aj teraz sa tak človek správa. Psychológia ľudí je rovnaká. Viera nie je problém intelektuálny, ale morálny. Intelekt mi hovorí, že všetko doslova kričí o Bohu - Stvoriteľovi. Človek sa však sa vedome, alebo podvedome pred Bohom skrýva, lebo nežije podľa svedomia.
A čo Boh?
Biblia píše: I zavolal Pán, Boh, Adama a povedal mu: „Kde si?“ Tak ako vtedy aj teraz Boh hľadá človeka. Bohu záleží na jeho stvoreniach (deťoch). Dokonca prichádza ako človek v Ježišovi Kristovi, aby hľadal človeka. Ale to je už iná kapitola.
Nabudúce:
Zľahčovanie podľahnutí pokušeniam